23.3.2023 (SITA.sk) - Čína sa bude starať o svoje vlastné záujmy a nebude poskytovať vojenskú pomoc ruskému režimu. Ako referuje web Ukrajinská pravda, tvrdí to hlavné spravodajské riaditeľstvo ukrajinského ministerstva obrany (GUR).

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

Hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov povedal, že „Čína bude v prvom rade pomáhať sama sebe a bude chrániť svoje vlastné národné záujmy, a to v ekonomickom aj bezpečnostnom sektore“. „O priamej vojenskej pomoci Číny Ruskej federácii, Putinovmu režimu, dnes nemôžeme hovoriť,“ dodal Jusov a podotkol, že vo všeobecnosti „Putinov režim nedostane pomoc, v ktorú dúfal“ v súvislosti s tohtotýždňovou návštevou čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Moskve.

Viac k témam: rusko-ukrajinský konflikt
Zdroj: SITA.sk - Putinov režim nedostane od Číny pomoc, v akú dúfa, tvrdí ukrajinská rozviedka © SITA Všetky práva vyhradené.

23.3.2023 (SITA.sk) - Šéfka Európskeho parlamentu (EP) Roberta Metsolová vo štvrtok Európskej rade povedala, že Európska únia musí posilniť solidaritu s Ukrajinou a zväčšiť európske investície a konkurencieschopnosť. „Musíme pokračovať v solidarite s Ukrajinou z politického, ekonomického, humanitárneho a vojenského hľadiska," uviedla. Informuje o tom oficiálny web Európskej rady.

Únia bojuje za mier

„Mier musí zostať konečným cieľom a EÚ je v unikátnej pozícii, aby tomu pomohla," vyhlásila Metsolová. Podľa jej slov musí Únia naďalej myslieť na dodávky a spoločné obstarávanie munície pre Ukrajinu. Balíky sankcií podľa šéfky EP postihli Rusko tvrdo, ale je nutné odhaliť zostávajúce možnosti ich obchádzania.

Musíme zabrániť polarizácii

Dodala, že je potrebná ďalšia práca, aby sa humanitárna situácia na Ukrajine nevymkla spod kontroly, hlavne ak ide o deti. Metsolová privítala zatykače vydané Medzinárodným trestným súdom a vyslovila podporu pre zriadenie špeciálneho medzinárodného súdu v súvislosti s trestným činom agresie proti Ukrajine. „Ruská agenda zameraná na rozdelenie sveta na proti sebe stojace bloky je jasná. Musíme stáť proti tomu," dodala.

Viac k témam: rusko-ukrajinský konflikt
Zdroj: SITA.sk - Európska únia musí posilniť solidaritu s Ukrajinou, vyjadrila sa šéfka Európskeho parlamentu © SITA Všetky práva vyhradené.

23.3.2023 (SITA.sk) - Škótska prvá ministerka Nicola Sturgeonová vo štvrtok naposledy vystúpila pred zákonodarcami ako škótska líderka. Vyjadrila hrdosť na úspechy svojej vlády pri znižovaní chudoby a nerovnosti, ale priznala frustráciu z neúspešných snáh urobiť zo Škótska nezávislú krajinu.

Referendum a ekonomická situácia

Päťdesiatdvaročná Sturgeonová minulý mesiac po viac ako ôsmich rokoch vo funkcii šéfky škótskej vlády oznámila svoju rezignáciu. Politička vtedy uviedla, že zostane v úrade, kým nezvolia jej nástupcu. Ten bude známy v pondelok. V referende, ktoré sa konalo v roku 2014, sa škótski voliči rozhodli v prospech udržania zväzku s Veľkou Britániou pomerom hlasov 55 % za a 45 % proti. Výsledok hlasovania sa v tom čase považoval za voľbu, ktorá je možná iba raz za generáciu. Sturgeonová však tvrdila, že politická aj ekonomická situácia Škótska sa radikálne zmenila v dôsledku odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie.

Odchod z Únie

Odchod zo spoločenstva v referende v roku 2016 podporilo 52 % britských voličov, až 62 % Škótov však hlasovalo v prospech zotrvania. Sturgeonová preto tvrdila, že Škótsko bolo prinútené opustiť blok európskych krajín proti svojej vôli a preto opätovne presadzovala myšlienku škótskej nezávislosti. Napriek tvrdeniu, že v drvivej väčšine je hrdá na to, čo dosiahla, opoziční lídri ju v útržkovitých výmenách názorov kritizovali za dlhé čakacie lehoty na zdravotnú starostlivosť v Škótsku, problém s bezdomovectvom a vysoký počet úmrtí v súvislosti s drogami. Líder škótskych konzervatívcov Douglas Ross tvrdil, že Sturgeonová posadnutá nezávislosťou „rozdelila našu krajinu a zlyhala v každej misii, ktorú si stanovila."

Viac k témam: Rezignácia
Zdroj: SITA.sk - Škótska prvá ministerka odchádza s hrdosťou, opozícia ju však kritizovala © SITA Všetky práva vyhradené.

23.3.2023 (SITA.sk) - Zástupca šéfa ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev varoval vo štvrtok pred rastúcou hrozbou jadrovej vojny a kritizoval nemeckého ministra za vyhrážanie sa ruskému vodcovi Vladimirovi Putinovi zatknutím. Poznamenal, že takáto akcia by sa rovnala vyhláseniu vojny a vyvolala by ruský útok na Nemecko.

Vzťahy sa zhoršujú

Medvedev, ktorý je taktiež ruským exprezidentom, vo videu pre novinárov povedal, že vzťahy Ruska so Západom dosiahli historické dno. Na otázku, či sa hrozba jadrového konfliktu zmiernila, Medvedev odpovedal: „Nie, neznížila sa, ale narástla. Každý deň, keď Ukrajine poskytujú cudzie zbrane, približuje jadrovú apokalypsu.“

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

Vo štvrtkových komentároch 57-ročný Medvedev odsúdil rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu (ICC) vydať na Putina zatykač pre obvinenia z údajnej účasti na únosoch tisícok detí z Ukrajiny. Poznamenal, že tento krok prispel ku „kolosálnemu negatívnemu potenciálu“ v už beztak veľmi napätých vzťahoch medzi Ruskom a Západom. „Naše vzťahy so Západom sú už teraz horšie ako kedykoľvek v histórii,“ povedal.

Hrozby jadrovými zbraňami

Medvedev kritizoval nemeckého ministra spravodlivosti Marca Buschmanna, ktorý minulý týždeň povedal, že Putin bude zatknutý na základe zatykača ICC, ak navštívi Nemecko. „Predstavme si... vodca jadrovej mocnosti navštívi územie Nemecka a bude zatknutý,“ povedal Medvedev a dodal, že by to znamenalo vyhlásenie vojny Rusku. „V tomto prípade naše aktíva poletia, aby zasiahli Bundestag, kanceláriu kancelára a tak ďalej.“ Pozorovatelia interpretujú Medvedevovu rétoriku ako zjavný pokus získať priazeň Putina.

Viac k témam: rusko-ukrajinský konflikt
Zdroj: SITA.sk - Medvedev útočí na Západ a hrozí jadrovou vojnou, exprezident tak reaguje na medzinárodný zatykač na Putina © SITA Všetky práva vyhradené.

23.3.2023 (SITA.sk) - Lídri Európskej únie vo štvrtok schválili plán na zaslanie milióna kusov delostreleckej munície Ukrajine v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov, aby pomohli tejto krajine čeliť ruským okupantom.

Bezpečnosť Európy

Ministri zahraničných vecí a obrany EÚ začiatkom tohto týždňa schválili plán na zrýchlený nákupný proces a lídri 27 členských krajín bloku mu dali politické požehnanie na štvrtkovom samite v Bruseli.

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

„S prihliadnutím na bezpečnostné a obranné záujmy všetkých členských štátov Európska rada víta dohodu o dodávke striel zem-zem a delostreleckej munície na Ukrajinu, a na požiadanie aj rakiet,“ píše sa v záveroch zasadnutia o Ukrajine.

Vďaka za iniciatívu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa predtým počas videohovoru poďakoval lídrom za iniciatívu. Podľa diplomata s priamou znalosťou rozhovoru Zelenskyj hovoril z idúceho vlaku, keď sa vracal z návštevy oslobodených častí Chersonskej oblasti. Spomenutý diplomat, ktorého meno nezverejnili, zároveň povedal, že Zelenskyj taktiež požiadal lídrov, aby dodali moderné lietadlá a rakety dlhého doletu na pomoc ukrajinskému odporu.

Viac k témam: rusko-ukrajinský konflikt
Zdroj: SITA.sk - Lídri Únie na samite v Bruseli požehnali spoločné obstarávanie munície pre Ukrajinu © SITA Všetky práva vyhradené.

23.3.2023 (SITA.sk) - Celkové škody na Ukrajine spôsobené ruskou vojnou dosiahli podľa Kyjevskej ekonomickej školy sumu takmer 143,8 miliardy dolárov. Ide o rast o zhruba 6 miliárd dolárov oproti záveru januára. Vtedy Kyjevská ekonomická škola odhadovala škody spôsobené ruskou inváziou na viac ako 138 miliárd dolárov.

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

Podľa najnovších údajov ruská vojna na Ukrajine zničila viac ako 150-tisíc obytných budov, vrátane rodinných domov, viacbytových domov a ubytovní v celkovej hodnote 53,6 miliardy dolárov. Škody na infraštruktúre škola odhadla na 36,2 miliardy dolárov. Nové údaje prvýkrát zahŕňajú aj škody spôsobené na ukrajinských lesoch, ktoré sú podľa školy v celkovej sume 4,5 miliardy dolárov. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Viac k témam: rusko-ukrajinský konflikt
Zdroj: SITA.sk - Ruská vojna v krajine doteraz spôsobila škody za miliardy dolárov, prepočet vytvorila Kyjevská ekonomická škola © SITA Všetky práva vyhradené.

23.3.2023 (SITA.sk) - Šéfka Európskeho parlamentu (EP) Roberta Metsolová vo štvrtok Európskej rade povedala, že Európska únia musí posilniť solidaritu s Ukrajinou a zväčšiť európske investície a konkurencieschopnosť. „Musíme pokračovať v solidarite s Ukrajinou z politického, ekonomického, humanitárneho a vojenského hľadiska," uviedla. Informuje o tom oficiálny web Európskej rady.

Únia bojuje za mier

„Mier musí zostať konečným cieľom a EÚ je v unikátnej pozícii, aby tomu pomohla," vyhlásila Metsolová. Podľa jej slov musí Únia naďalej myslieť na dodávky a spoločné obstarávanie munície pre Ukrajinu. Balíky sankcií podľa šéfky EP postihli Rusko tvrdo, ale je nutné odhaliť zostávajúce možnosti ich obchádzania.

Musíme zabrániť polarizácii

Dodala, že je potrebná ďalšia práca, aby sa humanitárna situácia na Ukrajine nevymkla spod kontroly, hlavne ak ide o deti. Metsolová privítala zatykače vydané Medzinárodným trestným súdom a vyslovila podporu pre zriadenie špeciálneho medzinárodného súdu v súvislosti s trestným činom agresie proti Ukrajine. „Ruská agenda zameraná na rozdelenie sveta na proti sebe stojace bloky je jasná. Musíme stáť proti tomu," dodala.

Viac k témam: rusko-ukrajinský konflikt
Zdroj: SITA.sk - Podľa šéfky Európskeho parlamentu Európska únia musí posilniť solidaritu s Ukrajinou © SITA Všetky práva vyhradené.

23.3.2023 (SITA.sk) - Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová tvrdí, že verejné vypočutie poslanca Národnej rady SR Martina Klusa vo výbore sprevádzal veľmi silný lobing, aby nebol zvolený za člena Európskeho dvora audítorov.

Lobbing na najvyšších miestach

Ako ďalej informovala na sociálnej sieti, lobing pochádzal od slovenských politikov pôsobiacich v Európskom parlamente či v Národnej rade SR. „Zdvihli telefón alebo napísali maily, aby europoslancom jednostranne vylíčili nielen zákulisné detaily Martinovej nominácie, ale aj hypotetické úvahy o jeho pokrivenom charaktere a politickej korupcii. Odstaviť Martina pre niektorých znamenalo zarobiť body na znemožnení nominácie dočasne povereného premiéra SR Eduarda Hegera, iným išlo čisto o pomstu," myslí si Ďuriš Nicholsonová. Dodala, že keď zahraniční europoslanci čítali komentáre aj otázky v súvislosti s Klusom, počula slová slovenských politikov.

Nešťastná nominácia

„Niektoré z pripomienok k nominácii Martina nejdem spochybňovať, ale odmietam hrať divadlo, že Martin Klus je toxický trafikant. Roky som s ním bola v strane Sloboda a Solidarita (SaS), stáli sme bok po boku v rôznych politických bojoch, opakovane ukázal, že je na správnej strane barikády," uviedla europoslankyňa. Ďuriš Nicholsonová zároveň tvrdí, že Klusova nominácia bola od začiatku nešťastná. „Sprevádzalo ju politické dusno, hry o poslancov a celkovo také to lepkavé politické bahno. Dalo by sa diskutovať, či Martin spĺňa odborné požiadavky, preto sa do toho nejdem púšťať," napísala.

Manipuloval Sulík výbor?

Nezaradený poslanec Martin Klus v rozhovore pre Denník N uviedol, že dostal informácie o tom, ako sa predseda SaS Richard Sulík intenzívne pokúšal, aby jeho kandidatúra dopadla negatívne. „Je to človek, ktorý sa pokúšal dlhodobo ovplyvniť viacero europoslancov z výboru pre kontrolu rozpočtu naprieč jednotlivými politickými rodinami."  „Evidentne sa mu to podarilo. Viem o tom, že napísal niekoľko hanopisov na rôzne miesta v Bruseli. Je to človek, s ktorým som spolupracoval, no dnes sa za to veľmi intenzívne hanbím," uviedol Klus. Zároveň tvrdí, že na pozíciu člena Európskeho dvora audítorov bol v minulosti nominovaný SaS, aj so Sulíkovým súhlasom na koaličnej rade v roku 2021.

Nepredstaviteľný scenár

„Ako podpredseda EP na tieto obvinenia musím reagovať. Predstava, že celý výbor nepodporil pána Klusa kvôli intervencii niekoho zo slovenskej politiky, je absurdná. Vo výbore je zastúpených 16 členských krajín a 8 rôznych frakcií. Nasilu donútiť takto rôznorodú skupinu 23 MEPs, aby hlasovali „proti svojmu svedomiu“, je nepredstaviteľné,“ vyhlásil predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. O diplomatických kvalitách Martina Klusa šéf progresívcov nepochybuje, zároveň však poukázal na jeho nulové skúsenosti s auditom, na ktoré opakovane upozorňovali aj členky a členovia výboru. To, že niekto bol auditovaný podľa Šimečku z neho ešte nerobí audítora, podobne ako z niekoho nerobí chirurga to, že už bol dvakrát operovaný. „Mrzí ma, že včerajšie hlasovanie je zlou vizitkou pre slovenskú vládu a chápem aj ľudské sklamanie Martina Klusa. Konšpirácie a urážanie politikov z celej Európy však nie sú cestou, ako situáciu zlepšiť. Na Slovensku máme dostatok skúsených, vysoko kvalifikovaných audítorok či audítorov. Tí nám hanbu nespravia, a europoslanci z celej Európy ich radi podporia,” uzavrel Michal Šimečka.

Zdroj: SITA.sk - Podľa Nicholsonovej sprevádzal verejné vypočutie poslanca Klusa vo výbore silný lobing, aby nebol zvolený © SITA Všetky práva vyhradené.

23.3.2023 (SITA.sk) - Fínsky prezident vo štvrtok formálne spečatil historickú snahu severskej krajiny o vstup do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), keď podpísal zmeny zákonov potrebné pre členstvo v západnej vojenskej aliancii.

Národné opatrenia

Krok prezidenta Sauliho Niinista znamená, že Fínsko dokončilo národné opatrenia potrebné na vstup do NATO a teraz už čaká len na súhlas zo strany Turecka a Maďarska, ktoré ako jediné dve z 30 členských krajín aliancie ešte neratifikovali prístupové protokoly Helsínk. Niinistö minulý týždeň navštívil Ankaru, kde mu turecký prezident Recep Tayyip Erdogan prisľúbil, že pokročia s ratifikáciou fínskej prihlášky. Podľa očakávania by sa to malo stať ešte pred voľbami, ktoré sú v Turecku naplánované na 14. mája. Maďarský parlament by mal po niekoľkomesačných odkladoch schváliť fínske členstvo 27. marca. Fínsky 200-členný parlament Eduskunta podporil členstvo krajiny v NATO 1. marca, keď zaň hlasovalo 184 poslancov a len sedem bolo proti.

Rekcia na ruskú inváziu

Fínsko a susedné Švédsko požiadali o členstvo v NATO pred desiatimi mesiacmi v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu, čím sa vzdali desaťročia trvajúcej neutrality. To je vnímané ako jeden z najväčších geopolitických dôsledkov vojny, ktorú rozpútala Moskva. Fínsko má s Ruskom hranicu dlhú 1 340 kilometrov. Fínsko a Švédsko, ktoré sú blízkymi kultúrnymi, ekonomickými a politickými partnermi, požiadali o členstvo v aliancii súčasne a plánovali do nej aj spoločne vstúpiť.

Súčasť aliancie

Žiadosť Švédska však zabrzdili námietky Turecka, pričom Erdogan sa minulý týždeň vyjadril, že ju neratifikuje, kým sa nevyriešia všetky spory medzi Ankarou a Štokholmom. Nie je pritom jasné ani to, či Budapešť ratifikuje švédsku žiadosť. Švédski zákonodarcovia v stredu prevažnou väčšinou hlasovali za vstup ich krajiny do NATO. Bola to posledná domáca prekážka potrebná na to, aby sa Švédsko mohlo stať súčasťou aliancie.

Viac k témam: členstvo v NATO, Fínsky prezident
Zdroj: SITA.sk - Švédsky prezident podpísal zákony potrebné pre vstup do NATO, Turecko ratifikuje žiadosť až po vyriešení sporov © SITA Všetky práva vyhradené.

23.3.2023 (SITA.sk) - Pod smetiarskym autom skončil vo štvrtok ráno v Senici 65-ročný chodec, ktorý prechádzal tesne pred vozidlom mimo zorného uhla vodiča. Auto ho prednou časťou zrazilo na zem, kde ho ešte zachytilo ľavé predné koleso. Zrazeného dôchodcu privolaní záchranári s vážnymi zraneniami previezli do nemocnice. „Policajti podrobili oboch mužov dychovým skúškam. U vodiča prítomnosť alkoholu nepotvrdili, starší muž naopak nafúkal 1,79 promile,“ informovala trnavská polícia. Presné príčiny a okolnosti nehody sú naďalej predmetom policajného vyšetrovania.

Polícia upozorňuje chodcov a cyklistov, aby pri prechádzaní okolo nákladných vozidiel zvýšili opatrnosť. Tie majú „mŕtvy uhol“, ktorý sa ešte zväčšuje aj výškou, v ktorej vodič sedí. „Nikdy preto neprechádzajte tesne pred kamiónom alebo autobusom, ak nemáte istotu, že vás jeho vodič vidí a registruje,“ varuje polícia.

Viac k témam: Alkohol, Dopravná nehoda, Nehoda
Zdroj: SITA.sk - Podgurážený chodec s 1,79 promile skončil pod kolesami smetiarov, vodič ho nemal šancu vidieť (video) © SITA Všetky práva vyhradené.