21. február 2024
Facebook

21.2.2024 (SITA.sk) - V Európskej únii (EÚ) dochádza v poslednom období k nárastu populizmu rôzneho typu, pričom klasickým modelom populistov je, že za všetko môže Brusel. Povedal to profesor politológie z Univerzity Komenského v Bratislave Jozef Bátora vo video podcaste Miroslava Wlachovského Okno do sveta na portáli sita.sk. Vyústením populizmu bol podľa neho aj Brexit, teda odchod Veľkej Británie z EÚ. „To bola obrovská chyba a v mnohom neracionálne rozhodnutia voličstva v Británii. Boli práve ovplyvnení populistickými, by som povedal, pocitmi a predstavami o nejakej svetlej budúcnosti, ktorá sa zatiaľ ani zďaleka nerealizuje," uviedol Bátora.

Útok Ruska na Ukrajinu

V niektorých krajinách súvisí populizmus politikov s nárastom migrácie, Európska únia však v posledných rokoch prešla aj celou sériou ďalších kríz nevynímajúc pandémiu COVID-19.

>>> Celý rozhovor s profesorom Jozefom Bátorom

Kľúčovou krízou, ktorá nás zasiahla, bola podľa Bátoru kríza súvisiaca s útokom Ruska na Ukrajinu, a to už v roku 2014, keď Rusko zobralo Ukrajine Krym. „Plnoškálový ruský útok z februára 2022 na Ukrajinu je niečo, čo je výzvou pre nielen európske usporiadanie politické, ale v podstate pre princípy moderného, svetového, globálneho, liberálneho usporiadania. Lebo je to útok nielen na Ukrajinu, ale aj na Západ ako celok. Vladimír Putin o tom často hovorí, že nepriateľom nie je len Ukrajina, lebo Ukrajinu dokonca až prehliada, jemu je nepriateľom NATO a Západ," hovorí politológ.

Rast strany AFD v Nemecku

Politická rétorika o tom, že za všetko zlé môže Brusel a za všetko dobré môžeme my doma, je podľa neho typická nielen pre maďarského premiéra Viktora Orbána, ale využívajú ju aj iné vlády. Poukazuje na to, že populistickí politici často doma hovoria niečo iné, v Bruseli sa potom zachovajú inak. Príklon k populistickým politickým stranám je podľa Bátoru zjavný najmä v ekonomicky chudobnejších častiach krajiny, kde majú ľudia pocit, že z EÚ neprofitujú. Ako príklad uvádza Nemecko, kde rastie strana AFD - Allianz für Deutschland, čo je pravicovo-populistická, xenofóbne ladená strana. Jej podpora rastie najmä v spolkových krajinách, ktoré boli kedysi súčasťou východného Nemecka. „Východná časť Nemecka naďalej nie je vyrovnaná so západnou časťou z hľadiska príjmov. Priemerné príjmy sú stále ešte na úrovni približne dvoch tretín. To znamená, že tam sú aj reálne sociálne aspekty, ktoré vedú k nárastu populizmu," poukázal Bátora.

Relácie Okno do sveta si môžete vypočuť aj na >>> Spotify



Viac k témam: Maďarský premiér, Politológ, rusko-ukrajinský konflikt, Ruský prezident, Video podcast Okno do sveta
Zdroj: SITA.sk - Bátora: V EÚ dochádza k nárastu populizmu a klasickým modelom je, že za všetko môže Brusel (video) © SITA Všetky práva vyhradené.

21.2.2024 (SITA.sk) - Primátor mesta Košice Jaroslav Polaček (nezávislý) podpísal zmenu Štatútu mesta Košice. Na zmene sa prednedávnom počas mimoriadneho rokovania uznieslo mestské zastupiteľstvo. Táto zmena prináša nový, pevne stanovený vzorec, na základe ktorého budú mestské časti dostávať prostriedky z podielových daní. Percentuálny podiel bude vo výške 10 až 28 percent a bude sa odvíjať aj od počtu obyvateľov a vykonávaných kompetencií.

Kompetencie zostávajú rovnaké

„Mestské časti Dargovských hrdinov, Juh, Nad jazerom, Sever, Staré Mesto, Sídlisko Ťahanovce, Západ dostanú v rámci nového rozdelenia po 10 percent, Lunik IX 12 percent, Sídlisko KVP 15 percent a mestské časti Barca, Džungľa, Kavečany, Košická Nová Ves, Krásna, Lorinčík, Myslava, Pereš, Poľov, Šaca, Šebastovce, Ťahanovce a Vyšné Opátske po 28 percent," pripomenulo mesto Košice a uviedlo tiež, že Polaček o podpise uznesenia informoval členov Mestskej rady počas jej zasadnutia. Kompetencie mesta a mestských častí sa ani po zmene Štatútu nemenia. Mestské časti by mali dostať prostriedky, ktoré im pomôžu skvalitňovať služby pre občanov. „Vítame krok pána primátora, ktorý podpísal zmenu Štatútu mesta. Všetci chceme, aby sa nám darilo, aj mestu aj mestským častiam. Každý si bude vedieť vopred vypočítať, koľko finančných prostriedkov dostane. Sú tak vylúčené aj rôzne transfery a dotácie. Transparentné pravidlá a mantinely zabezpečia lepšie fungovanie a partnerstvo medzi mestom a mestskými časťami," konštatovala predsedníčka  a starostka mestskej časti Nad jazerom Lenka Kovačevičová. Doplnila, že by to malo priniesť väčšiu mieru slobody i pre samotného primátora, keďže za ním nebudú každú chvíľu chodiť predstavitelia mestských častí a požadovať financie vzhľadom na to, že pravidlá sú jednoznačne nastavené.

Návrh rozpočtu

Primátor Polaček Mestskej rade predložil aj návrh rozpočtu na aktuálny rok. „Vyrovnaný rozpočet počíta so 129 miliónmi eur od štátu vo forme podielových daní, čo je o tri milióny menej ako mesto plánovať mať v roku 2023," uviedlo mesto. Doplnilo, že mestské časti by mali tento rok dostať o 3,5 milióna eur viac z podielových daní v porovnaní s rokom minulým. „Podpísal som zmeny v Štatúte mesta, ktoré prinesú viac peňazí pre mestské časti. Aj diskusia na Mestskej rade ukázala, že to mestské časti vnímajú pozitívne a prijali tento typ spolupráce. Uvedomujú si zodpovednosť za zabezpečenie kompetencií a skvalitnenie služieb, ktoré poskytujú svojim obyvateľom," uviedol primátor. Dodal, že rozpočet by, v rámci finančných možností, ktoré majú, mal dokázať zaistiť rozvoj mesta. Uviedol tiež, že s Mestskou radou sa plánujú v blízkej budúcnosti k tomu stretnúť a vylepšiť ešte niektoré položky.


Viac k témam: Primátor, Rada starostov, starostka mestskej časti Nad jazerom, štatút
Zdroj: SITA.sk - Primátor Polaček podpísal zmenu Štatútu mesta Košice © SITA Všetky práva vyhradené.

21.2.2024 (SITA.sk) - Pamiatku zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej si v stredu priamo na mieste tragickej udalosti vo Veľkej Mači v okrese Galanta položením venca pripomenul predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič.

Postavia Pamätník slobody slova

Pri príležitosti 6. výročia od vraždy informoval, že pamiatku dvoch mladých ľudí bude natrvalo pripomínať Pamätník slobody slova, ktorý bude stáť na pozemku, kde v rodinnom dome plánovali spoločnú budúcnosť. „Ak bude verejné obstarávanie úspešné, tak s výstavbou začneme ešte v tomto roku a pamätník dokončíme na budúci rok,“ povedal Viskupič. Dom aj ďalšie objekty na pozemku boli na žiadosť pozostalých zbúrané.

Zachovala sa brána a ďalšie predmety

Viskupič dodal, že brána so symbolickým nápisom Láska je silnejšia ako zlomoc je umiestnená vo Vlastivednom múzeu v Galante, zachovalo sa aj niekoľko ďalších predmetov. Pamätník má byť symbolom nerovnováhy a trvalej zmeny. Na otázku, či po vražde investigatívneho novinára a jeho partnerky došlo k zmene, župan Viskupič odpovedal, že veľká časť spoločnosti videla, prečo a akým spôsobom bolo zasiahnuté do životov dvoch mladých ľudí. „A že tu existovalo politické podhubie k tomu, aby táto politická vražda mohla byť spáchaná. Myslím si, že toto je dôležité pre spoločnosť, tento moment si dnes pripomenieme v 30. mestách na Slovensku a my si ho pripomíname na tomto mieste,“ dodal trnavský župan vo Veľkej Mači. Spoločne s ním veniec položil aj krajský poslanec Krisztián Forró.
V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem
Investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú zavraždili 21. februára 2018 v ich dome v obci Veľká Mača v okrese Galanta. Verejnosť sa o tomto skutku dozvedela až o niekoľko dní neskôr. Po šiestich rokoch od spáchania skutku sú v kauze právoplatne odsúdení strelec Miroslav Marček, jeho komplic Tomáš Szabó a sprostredkovateľ Zoltán Andruskó.


Viac k témam: Vražda Jána Kuciaka, Vražda novinára
Zdroj: SITA.sk - Pamiatku Jána a Martiny bude na mieste ich vraždy pripomínať Pamätník slobody slova © SITA Všetky práva vyhradené.

21.2.2024 (SITA.sk) - Život 52-ročnej chodkyne si v utorok večer v Poprade vyžiadala dopravná nehoda. Ako informovala hovorkyňa prešovskej krajskej polície Jana Ligdayová, nehoda sa stala na ulici Hraničnej. Dvadsaťsedemročný vodič osobného auta prechádzal v smere na kruhový objazd, pričom zachytil chodkyňu. Žena v dôsledku zrážky utrpela ťažké zranenia, ktorým podľahla. Vodič bol na mieste podrobený dychovej skúške, výsledok bol negatívny. Dopravná nehoda je v štádiu vyšetrovania, polícia začala trestné stíhanie vo veci trestného činu usmrtenie.

Viac k témam: Tragická dopravná nehoda, Zrážka auta s chodcom
Zdroj: SITA.sk - Zrážku s autom v Poprade neprežila 52-ročná žena, utrpela veľmi ťažké zranenia © SITA Všetky práva vyhradené.

21.2.2024 (SITA.sk) - Americký exprezident Donald Trump v utorok opakovane prirovnal obvinenia z trestných činov voči nemu k okolnostiam súvisiacim s ruským disidentom Alexejom Navaľným. Najväčší politický oponent ruského vodcu Vladimira Putina zomrel v odľahlom arktickom väzení minulý piatok.

Pozornosť obrátil na seba

Trump v relácii televíznej stanice Fox News vyjadril ľútosť nad smrťou Navaľného, z ktorej súčasný americký prezident Joe Biden i západní lídri obvinili Kremeľ. Trump vzápätí obrátil pozornosť na seba a zopakoval svoje tvrdenia, že stíhania proti nemu sú riadené politikou. Neexistujú však žiadne dôkazy, že by ich nariadil Biden či Biely dom. „Navaľnyj je veľmi smutná situácia. Bol to veľmi statočný chlapík. Vrátil sa, mohol zostať preč a úprimne povedané, pravdepodobne by bolo oveľa lepšie zostať preč, a ozývať sa zo zahraničia, ako keby sa musel vrátiť domov, pretože ľudia si mysleli, že sa to môže stať, a aj sa to stalo,“ povedal Trump.

Trumpove obvinenia a komunizmus v USA

„A je to strašná vec, ale deje sa to aj v našej krajine,“ pokračoval Trump a naznačil, že obvinenia z trestných činov voči nemu, medzi ktoré patria dva prípady súvisiace s jeho úsilím zvrátiť prehru v prezidentských voľbách v roku 2020, sú dôkazom toho, že USA sa „v mnohých ohľadoch menia na komunistickú krajinu“. „Bol som obvinený štyrikrát... Všetko pre to, že som v politike,“ povedal Trump. „Obvinili ma z vecí, ktoré sú také smiešne. Je to forma Navaľného. Je to forma komunizmu, fašizmu.“

Viac k témam: americké prezidentské voľby, Americký exprezident
Zdroj: SITA.sk - Trump sa prirovnal k Navaľnému, Spojené štáty sa vraj menia na komunistickú krajinu © SITA Všetky práva vyhradené.

21.2.2024 (SITA.sk) - Pre Slovensko je charakteristická veľmi nízka účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu. V máji si pripomenieme 20. výročie členstva Slovenska v EÚ a už roky sme na chvoste rebríčka v účasti v jednotlivých krajinách Európskej únie. Paradoxom je, že mnohí Slováci sa na jednej strane sťažujú, že rozhoduje ten „zlý Brusel“, a pritom potom sedia doma, keď majú možnosť voliť svoje zástupkyne a zástupcov do europarlamentu.

>>> Celý rozhovor s profesorom Jozefom Bátorom

Skonštatoval to profesor politológie z Univerzity Komenského v Bratislave Jozef Bátora vo video podcaste Miroslava Wlachovského Okno do sveta na portáli sita.sk.

Nízke zastúpenie témy

Za jednu z príčin nízkej účasti vo voľbách do europarlamentu považuje nízke zastúpenie témy Európskej únie vo verejnom priestore, či už na úrovni politiky, ale napríklad aj v jej takmer úplnej absencii vo vzdelávacom procese. Určitá miera ignorancie k EÚ ako téme sa podľa neho začína už na úrovni škôl. „Problém na Slovensku je dlhodobo ten, že EÚ ako téma nie je príliš prítomná, dokonca ani na úrovni vzdelávacích procesov na základných školách alebo stredných školách. Často je to, povedzme, jednu hodinu za štyri roky, ktoré majú študentky a študenti na stredných školách o EÚ," poukazuje Bátora.

Politické spoločenstvo

Vzdelávanie je podľa neho dôležité aj z dôvodu, že nie všetci rozumejú tomu, ako funguje Európska únia a populistickí politici to potom zneužívajú rétorikou o tom, že za všetko zlé môže Brusel. Jozef Bátora zdôrazňuje, že Európska únia je naším politickým spoločenstvom, v ktorom žijeme a závisíme od neho. „Pravidlá, ktoré sa prijímajú v Európskej únii, majú priame dopady na naše životy, takže by sme mali aj mať záujem trochu o to, že ako sú formované tie pravidlá," poukazuje.

Desiatky diskusií po Slovensku

Dodal, že vzdelávacie aktivity na úrovni základných a stredných škôl sa snaží realizovať aj Filozofická fakulta Univerzity Komenského. Na školách zorganizovala diskusie o Európskej únii, liberálnej demokracii a transatlantickej integrácii. Pripomenul, že v roku 2016 získali kotlebovci veľký úspech vo voľbách u prvovoličov. „V rokoch 2017, 2018 a 2019 sme urobili približne 60 diskusií po celom Slovensku, od Námestova až po Rožňavu a Humenné, kde sme jednoducho chodili na stredné školy a snažili sme sa nejako suplovať tú absenciu témy o európskej integrácii, respektíve o tom, ako funguje demokracia," doplnil Bátora.

Relácie Okno do sveta si môžete vypočuť aj na >>> Spotify



Viac k témam: Video podcast Okno do sveta, Voľby do Európskeho parlamentu (eurovoľby) 2024
Zdroj: SITA.sk - Slováci sa sťažujú na „zlý Brusel“, ale voliť nechodia. Aké sú príčiny nízkej účasti v eurovoľbách? (video) © SITA Všetky práva vyhradené.

21.2.2024 (SITA.sk) - Takmer 80 mimovládnych organizácií, ktoré sa venujú ľudským právam, spustilo petíciu za zrušenie rozhodnutia ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD). Ten v utorok 19. februára rozhodol o zrušení jedinej dotačnej výzvy na ochranu ľudských práv v roku 2024. „Slovenská republika tak oficiálne, minimálne v tomto roku, finančne nepodporuje a nepodporí projekty organizácií občianskej spoločnosti, cirkevných organizácií, škôl a samospráv zamerané na predchádzanie diskriminácii, rasizmu, xenofóbii a antisemitizmu,“ uviedla nezisková organizácia Post Bellum, ktorá je jedným z organizátorov petície. V petícii vyjadrujú organizácie zásadný nesúhlas so samotným zrušením štátnej dotačnej výzvy ako aj so spôsobom jej zrušenia len deň pred plánovaným ústnym vypočutím žiadateľov o dotácie a bez akéhokoľvek vysvetlenia.

Štát zrušil už druhú dotačnú výzvu

Post Bellum zdôrazňuje, že Slovensko je demokratický štát, ktorého základným cieľom by mala byť ochrana ľudských práv a slobôd. „S nástupom novej vlády však vidíme odklon od týchto zásadných tém a denne sme konfrontovaní s aroganciou moci, nerešpektovaním participatívnych procesov a postupnou deštrukciou demokratických inštitúcií. Iba v priebehu niekoľkých mesiacov štát zrušil už druhú dotačnú výzvu, v ktorej úspešné, podporené projekty mali v cieľoch zachovanie, ochranu a podporu demokratickej Slovenskej republiky a ľudských práv a slobôd,“ uviedla neziskovka.

Budú žiadať o vysvetlenie

K petícii sa pridal aj predseda Komory mimovládnych neziskových organizácií v Rade vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie Marcel Zajac. Kompetentných bude žiadať o vysvetlenie. Nestotožňuje sa s argumentáciou, že ide o zastavenie dotácií pre liberálne mimovládne organizácie. „Nie je to pravda. Z tejto dotačnej výzvy boli v minulosti financované organizácie ako Univerzita Komenského, viaceré ženské organizácie, organizácie našich zdravotne i mentálne postihnutých spoluobčanov, ale aj organizácie, ktoré by sme pokojne mohli označiť ako konzervatívne,“ spresnil Zajac. Dodal, že ochrana ľudských práv sa týka všetkých a rezort spravodlivosti výzvu zrušil bez akejkoľvek náhrady.

Ministerstvo chce vypísať novú výzvu

Ministerstvo spravodlivosti zrušilo aktuálnu výzvu na podávanie žiadostí o poskytnutie dotácie v programe Ľudské práva 2024 vo výške 769 500 eur. Rezort tvrdí, že finančné prostriedky z tejto schémy plánuje presunúť na pomoc najzraniteľnejším obetiam násilia a ochranu ich ľudských práv. „V tejto súvislosti prebieha komunikácia, cieľom ktorej by malo byť zriadenie pracovnej skupiny zloženej z odborníkov na danú problematiku. O tomto zámere a prípadnom vypísaní novej výzvy budeme informovať,“ informoval rezort spravodlivosti.

Viac k témam: Ľudské práva, Mimovládne organizácie, Minister spravodlivosti SR, Petícia
Zdroj: SITA.sk - Takmer 80 mimovládok žiada zrušiť rozhodnutie ministra Suska, spustili petíciu © SITA Všetky práva vyhradené.

21.2.2024 (SITA.sk) - V kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej sú po šiestich rokoch od spáchania skutku právoplatne odsúdení strelec Miroslav Marček, jeho komplic Tomáš Szabó a sprostredkovateľ Zoltán Andruskó. Andruskóvi, ktorý od svojho zadržania v septembri 2018 spolupracoval s vyšetrovateľmi, uložil Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku v decembri 2019 v rámci schvaľovania dohody o vine a treste trest 15 rokov väzenia. Marček, ktorý sa k zastreleniu Kuciaka a Kušnírovej priznal až neskôr, bol pôvodne súdený so zvyškom obžalovaných v procese, ktorý sa začal v januári 2020. Po tom, čo sa aj pred súdom priznal a ten ho opakovane vypočul, bol vyčlenený na samostatné konanie. V apríli 2020 mu nakoniec ŠTS vymeral trest 23 rokov väzenia. Voči tomuto verdiktu sa odvolal prokurátor, ktorý v jeho prípade požadoval trest 25 rokov. Najvyšší súd SR (NS SR) odvolaniu prokurátora začiatkom decembra 2020 vyhovel. Szabó, ktorý svoju vinu celý čas popieral, bol za vinného uznaný v septembri 2020, pričom mu ŠTS uložil trest 25 rokov väzenia. Najvyšší súd toto rozhodnutie potvrdil v júni 2021.

Nedostatok dôkazov

V prípade podnikateľa Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej bol ŠTS nútený obžalobu voči nim prejednať po druhýkrát. Najvyšší súd totiž v júni 2021 zrušil rozhodnutie ŠTS z 3. septembra 2020, ktorým dvojicu oslobodil. Podľa verdiktu prvostupňového súdu neexistoval na uznanie viny Kočnera a Zsuzsovej dostatok dôkazov. Obžaloba v prípade Mariana K. postavila podľa rozsudku vinu na nepriamych dôkazoch. Na ich základe však súd podľa odôvodnenia rozsudku nemohol konštatovať vinu bez pochybností, ktoré by úplne vylučovali iný scenár. NS SR však vo verdikte z júna 2021 skonštatoval, že ŠTS rozhodnutím o oslobodení konal predčasne. Zobraziť fotogalériu k článku:
Obvinení z úkladnej vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej idú do väzby Niektoré dôkazy navrhované prokuratúrou totiž nevykonal a o iných ani nerozhodol. Prvostupňový súd nakoniec v máji 2023 Kočnera opakovane oslobodil, ale Zsuzsovú uznal za vinnú.

Súvislosť s prácou novinára

Už v deň medializácie násilnej smrti investigatívneho novinára 26. februára 2018 potvrdil vtedajší šéf polície Tibor Gašpar, že skutok pravdepodobne súvisí s Kuciakovou prácou. Vtedajší predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) zároveň vyhlásil odmenu jeden milión eur za informácie, ktoré povedú k dolapeniu páchateľov. Prvotne sa v súvislosti s vraždou novinára hovorilo o Talianoch pôsobiacich v agrobiznise na východnom Slovensku. V tejto súvislosti polícia zadržala pôvodne sedem osôb, neskôr ich však prepustili. Antonina Vadalu, ktorého zavraždený novinár spomínal vo svojich textoch, v máji 2018 vydali do Talianska, kde bol odsúdený za drogovú trestnú činnosť.

Vražda bola na objednávku

V druhej polovici marca 2018 usporiadal Úrad špeciálnej prokuratúry tlačovú besedu, na ktorej dozorový prokurátor skonštatoval, že vzhľadom na zistené skutočnosti bola vražda vykonaná na objednávku. Z vyšetrovacích úkonov podľa neho vyplývalo, že Ján Kuciak a Martina Kušnírová boli zavraždení 21. februára 2018 z krátkej guľovej zbrane kalibru 9 milimetrov. V apríli 2018 nový predseda vlády Peter Pellegrini (vtedy Smer-SD), ktorý bol v tom čase aj zastupujúcim ministrom vnútra, oznámil, že vo funkcii k prvému máju končí prezident Policajného zboru Tibor Gašpar. Ten bol kritizovaný napríklad za to, že dva dni po medializácii smrti Kuciaka hovoril na tlačovej konferencii o osobách podozrivých z drogovej trestnej činnosti, ktoré sa pohybovali v obci Veľká Mača v okrese Galanta, kde sa skutok stal. Zobraziť fotogalériu k článku:
Rekonštrukcia vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači Taktiež menil svoje stanoviská k prítomnosti vtedajšieho šéfa protikorupčnej jednotky Róberta Krajmera na mieste činu. Odstúpenie Gašpara preto požadovala opozícia a takisto iniciatíva Za slušné Slovensko. Gašpara nahradil vo funkcii Milan Lučanský. Ten po nástupe do funkcie vyjadri zámer „kvantitatívne a kvalitatívne posilniť“ tím, ktorý vyšetroval dvojnásobnú vraždu.

Pôvodne zadržané osoby

Výrazný posun vo vyšetrovaní nastal 27. septembra 2018, keď polícia zadržala pôvodne osem osôb. Z tejto skupiny následne zo skutku obvinili tri, konkrétne Tomáša Szabóa a Miroslava Marčeka ako vykonávateľov a Zoltána Andruskóa ako sprostredkovateľa. Deň na to zadržali aj Alenu Zsuzsovú, ktorá bola následne obvinená ako objednávateľka dvojnásobnej vraždy. Na tlačovej besede 1. októbra 2018 orgány činné v trestnom konaní informovali, že na zavraždenú dvojicu strieľal Tomáš Szabó, ktorý v minulosti pracoval ako policajt. Bývalý vojak Marček bol podľa pôvodnej verzie pri vražde v úlohe vodiča. Po zadržaní Aleny Zsuzsovej začali médiá prinášať informácie o jej blízkom vzťahu s podnikateľom Marianom Kočnerom. Ten už bol v tom čase vo väzbe pre kauzu miliónových zmeniek, ktorých vyplatenie požadoval od Pavla Ruska a TV Markíza. Kočner bol tiež známy z článkov zavraždeného Kuciaka, pričom sa novinárovi pred smrťou vyhrážal, že bude o ňom zbierať informácie. Médiá v októbri 2018 informovali, že práve Marian Kočner je podľa jedného z obvinených Zoltána Andruskóa objednávateľom vraždy. Oficiálne bol však podnikateľ obvinený až v marci 2019.

Na pláne boli ďalšie vraždy

Neskôr sa na verejnosť dostali informácie, že prípad dvojnásobnej vraždy súvisí aj s plánmi na prípravy ďalších vrážd. Ako obeť pripravovaných skutkov bol najskôr v októbri 2018 identifikovaný vtedajší prvý námestník generálneho prokurátora Peter Šufliarsky. Neskôr k potenciálnym obetiam pribudli súčasný generálny prokurátor Maroš Žilinka a súčasný špeciálny prokurátor, bývalý dvojnásobný minister a advokát Daniel Lipšic. Alenu Zsuzsovú v januári 2019 tiež obvinili z účasti na vražde exprimátora Hurbanova Lászlóa Basternáka z roku 2010. Spolu s ňou v tomto prípade stíhali aj Romana Ostružlíka a Vladimíra Mosnára. Všetkým trom nakoniec ŠTS v decembri 2020 uložil tresty rovnako po 21 rokov väzenia. NS SR verdikt potvrdil v októbri 2021. Obžalobu v kauze vraždy Kuciaka nakoniec prokuratúra podala na Špecializovaný trestný súd v októbri 2019. Ešte predtým však Miroslav Marček priznal, že to on a nie Tomáš Szabó strieľal na novinára a jeho partnerku. Polícia po podaní obžaloby informovala, že v rámci vyšetrovania vraždy vykonali 15 výsluchov obvinených, 18 výsluchov poškodených, 280 výsluchov svedkov a 55 domových prehliadok.

Nezhoda pri výslednom rozsudku

Spis k prípadu mal viac ako 25 000 strán. Vtedajší policajný prezident Milan Lučanský po podaní obžaloby rozpustil vyšetrovací tým, ktorý sa vraždou novinára zaoberal, čo kritizovali napríklad právni zástupcovia pozostalých alebo vtedajší opoziční politici. Pôvodný proces na Špecializovanom trestnom súde trval od januára do septembra 2020. Súd pôvodne avizoval vynesenie rozsudku už začiatkom augusta, nakoniec ho však odložil o mesiac. Dôvodom bola potreba pokračovania porady senátu. Do médií vtedy prenikla informácia o tom, že trojčlenný senát sa na rozsudku nevedel dohodnúť. Predseda ŠTS Ján Hrubala neskôr uviedol, že za oslobodenie Mariana Kočnera hlasovali všetci traja sudcovia senátu ŠTS. V prípade oslobodenia obžalovanej Aleny Zsuzsovej bolo podľa neho hlasovanie sudcov v pomere 2:1.

Na svetlo prenikli aj konverzácie

Obžaloba proti Marianovi Kočnerovi a Alene Zsuzsovej sa na ŠTS po vrátení veci Najvyšším súdom SR začala po viacerých námietkach zaujatosti opätovne prejednávať v apríli 2022. Keďže v senáte sa vymenil jeden z členov, dokazovanie muselo byť vykonané odznovu, pričom prokuratúra predložila aj niekoľko nových dôkazov, napríklad posudok analyzujúci komunikáciu Kočnera a Zsuzsovej. Prípad bol zároveň prejednávaný spolu s prípadom prípravy vrážd Lipšica, Žilinku a Šufliarskeho. Obžalobe v tejto kauze popri dvojici čelil aj Tomáš Szabó, už odsúdený za podiel na vražde Kuciaka. Ten sa vo veci prípravy vrážd priznal a nakoniec oľutoval aj podiel na vražde novinára. Súd jeho priznanie viny prijal a uložený trest 25 rokov väzenia mu už nenavýšil. Takisto sú v prípade prípravy vrážd súdení aj Dušan Kr. a bosniansky občan Darko D. Rozsudok v spojenom procese týkajúcom sa vraždy Kuciaka a prípravy vrážd prokurátorov nakoniec padol v máji 2023. Alenu Zsuzsovú tentokrát súd uznal za vinnú a uložil jej súhrnný trest 25 rokov väzenia v ústave s maximálnym stupňom stráženia. Taktiež má vyplatiť rodičom zavraždeného Kuciaka nemajetkovú ujmu vo výške 160-tisíc eur.

Kočnera oslobodili

Naopak, Kočnera vo veci smrti novinára aj vo veci prípravy vrážd súd oslobodil. Podľa rozsudku nebolo totiž preukázané, že spáchal žalované skutky a v prípade objednávky vraždy Lipšica ani to, že sa skutok stal. Senát potvrdil len jeho vinu pre nelegálne prechovávanie nábojov. Podľa predsedníčky senátu Ruženy Sabovej bol oslobodzujúci rozsudok o Marianovi Kočnerovi prijatý v pomere 2:1 a ostatné rozhodnutia v pomere 3:0. Zobraziť fotogalériu k článku:
Verejné zasadnutie na Najvyššom súde SR v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka (fotografie) „Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré vylučujú pochybnosť, že skutok spáchal obžalovaný," povedala, pričom pripomenula zásadu pochybností v prospech obžalovaného. V prípade Aleny Zsuzsovej bola vina podľa Sabovej jednoznačne preukázaná priamymi aj nepriamymi dôkazmi vrátane výpovedí svedkov. Motiváciou Aleny Zsuzsovej mala byť podľa súdu finančná závislosť od Mariana Kočnera a strach, že by mohla prísť o finančný príjem, keby sa dostal do problémov. Tie mu mohla spôsobiť aj investigatívna práca Kuciaka. Prokurátori Úradu špeciálne prokuratúry podali proti opätovnému oslobodzujúcemu rozsudku týkajúcom sa Kočnera odvolanie. O tom bude znovu rozhodovať Najvyšší súd SR.
Investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú zastrelili 21. februára 2018 v ich dome v obci Veľká Mača v okrese Galanta. Verejnosť sa o skutku dozvedela 26. februára.


Viac k témam: Premiér Slovenskej republiky, Prezident Policajného zboru SR, Vražda, Vražda Jána Kuciaka, Výročie, Za slušné Slovensko
Zdroj: SITA.sk - Kuciak a Kušnírová boli zavraždení pred šiestimi rokmi. Odsúdení sú len vykonávatelia a sprostredkovateľ, Kočnera dvakrát oslobodili © SITA Všetky práva vyhradené.

21.2.2024 (SITA.sk) - Kandidát na post prezidenta Róbert Švec namieta, že na oficiálnom hlasovacom lístku, ktorý schválila Štátna komisia pre voľby, chýba jeho magisterský vysokoškolský titul. V zozname jedenástich kandidátov je tým pádom ako jediný bez titulu. „Moju tohtoročnú prezidentskú kandidatúru sprevádzajú veľmi zvláštne úkazy. Najprv vedomá snaha Pellegriniho a jeho ľudí o moje vyšachovanie z boja o Prezidentský palác a teraz ďalší prešľap kompetentných. Budem žiadať kompetentných o reakciu v danej veci,“ uviedol vo svojom stanovisku Švec.

Róbert Švec je predseda nacionalistického Slovenského hnutia obrody. O post prezidenta sa uchádzal už aj v roku 2019, získal vtedy 0,30 percenta hlasov. Jeho aktuálna kandidatúra bola najprv odmietnutá s odôvodnením nesplnenia podmienky 15-tisíc podpisov od občanov, po rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR kandidovať môže.


Viac k témam: Kandidát na prezidenta, Prezidentské voľby na Slovensku 2024
Zdroj: SITA.sk - Prezidentský kandidát Švec namieta, že na hlasovacie lístky mu nedali vysokoškolský titul © SITA Všetky práva vyhradené.

21.2.2024 (SITA.sk) - Prehľad povinných vyšetrení, správna výživa či infografiky o zdravom vývine. Nová brožúra Union zdravotnej poisťovne poslúži poistencom opäť ako praktický sprievodca, ktorý sa tentokrát zameriava na mladší školský vek. Union zdravotná poisťovňa vydala unikátnu brožúru o zdraví detí "Máme doma malého školáka", určenú rodičom detí 1. stupňa základných škôl. Najnovší KOMPAS zdravia a prevencie mapuje rôzne aspekty vývinu dieťaťa a to po fyzickej i mentálnej stránke. Mnoho rodičov totiž netuší, že problémy s učením nemusia súvisieť s inteligenciou, v záplave povinností tiež môžu stratiť prehľad o povinných očkovaniach, správnej výžive či vývine chrupu. Súhrn tých najdôležitejších míľnikov a vysvetlení pripravil pre Union poistencov a poistenky tím lekárov a iných špecialistov, ktorý zastrešuje krajská odborníčka MZ SR pre primárnu pediatriu MUDr. Zora Zdráhalová. "Naši poistenci sa môžete spoľahnúť na to, že náš KOMPAS poskytuje v starostlivosti o ich dieťa bezchybnú navigáciu. Ide o súhrn odborných informácií, ktoré však sprostredkúvame zrozumiteľnou formou," vysvetľuje Marek Mikle, riaditeľ komunikácie a marketingu Unionu. "Práve odosielame takmer 2-tisíc brožúr rodičom malých školákov, ktorí o zaslanie brožúry požiadali vďaka nášmu newsletteru. Naši poistenci sa k brožúre môžu dostať aj neskôr v ktorejkoľvek z našich pobočiek po celom Slovensku." Edícia KOMPAS má v Unione stabilné miesto a desiatky brožúr na rôzne témy poputovali do rúk už tisíckam poistencov. Tematicky pokrývajú okruhy ako stravovanie či duševné zdravie, v minulom roku vydala poisťovňa publikáciu, ktorá sa venuje prvému roku života a poslúži prvorodičkám i skúsenejším mamičkám. "V mladšom školskom veku je dôležité klásť dôraz na správnu výživu, dostatok spánku a prevenciu úrazov. Pravidelné lekárske prehliadky sú nevyhnutné, pretože môžu odhaliť poruchy zraku a nesprávne držanie tela. V prípade porúch reči je zas potrebná starostlivosť logopéda. Naša nová brožúrka je malá, ale komplexná, a sme radi, že ju Union poistenci a poistenky môžu mať ľahko po ruke," dodáva za Union hovorkyňa Kristína Baluchová. Viac informácií o zdraví, benefitoch pre rodičov i tých najmenších nájdu záujemcovia aj na webstránke Unionu či prostredníctvom call centra. Informačný servis

Viac k témam: brožúra, Kompas, PR, zdravie detí
Zdroj: SITA.sk - Union dbá na zdravie detí, rodičom posiela unikátnu brožúru KOMPAS © SITA Všetky práva vyhradené.

Reklama