27.9.2023 (SITA.sk) -

• aktualizované 27. septembra, 14:34

Z celkovej sumy starých eurofondov 14,5 miliardy eur v dobiehajúcom programovom období 2014 až 2020 zostáva ohrozených už len približne 100 miliónov eur. Poverený premiér Ľudovít Ódor o tom informoval v stredu po rokovaní vlády s tým, že po nástupe vlády odborníkov odhadovali, že prepadnúť by mohlo až 800 miliónov eur. Neskôr túto sumu priebežne znížili na menej ako polovicu. „Považujem to za jeden z kľúčových výsledkov tejto vlády,“ povedal k ďalšiemu zníženiu ohrozených eurofondov predseda vlády. Tá sa zaoberala aj stavom implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov k 15. septembru.

Výzvy už z nového programového obdobia

„Okrem toho, že sme absolútne zdynamizovali čerpanie eurofondov na Slovensku, začali sme vypisovať aj výzvy už z nového programového obdobia. Aby sa nestávalo to, že ďalšia vláda v budúcnosti bude musieť riešiť túto situáciu rovnako,“ uviedol Ódor. Ako pokračoval, pripravili návod pre budúcu vládu na efektívnejšie využívanie eurofondov. „Dúfame, že z tohto materiálu budú môcť čerpať a aj to urobia budúce vlády. Môžeme byť na túto agendu právom hrdí ako úradnícka vláda,“ dodal Ódor. Čerpanie starých eurofondov sa počas dočasnej vlády vďaka intenzívnej spolupráci zvýšilo o 8 percentuálnych bodov zo 70 % na 78 %, alebo o 1,2 miliardy eur. Podpredsedníčka vlády pre Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov Lívia Vašáková o tom informovala s tým, že z celkovej alokácie je vyčerpaných 11,3 miliardy eur a ostáva minúť ešte 3,2 miliardy eur. „Cez klasické projekty sú to len 2 miliardy eur, zvyšok vieme presunúť na štátny rozpočet, na kompenzovanie nákladov energokrízy,“ priblížila vicepremiérka.

Zníženie rizika prepadnutia eurofondov

Tiež si myslí, že zníženie rizika prepadnutia eurofondov pod 1 % z celkovej alokácie je jeden z najväčších úspechov úradníckej vlády. „Tento scenár bude realita iba v prípade, že sa bude pokračovať v nastavených krokoch a budú sa dodržiavať prijaté opatrenia,“ upozornila Vašáková. Táto vláda sa situácii s čerpaním eurofondov venovala na ôsmich zasadnutiach, ich efektívne využívanie si určila za jednu z priorít. „Rezorty dostávali na vláde aj konkrétne úlohy a nebolo ich málo. Týchto úloh sme napočítali 156, splnených bolo 149, zvyšných sedem má plnenie do konca septembra,“ podotkla Vašáková. Podľa nej zistili najrizikovejšie projekty a každé dva týždne ich monitorovali. Fázovanie projektov umožňuje financovať ich v novom programovom období, flexibilita zas presun prostriedkov do štátneho rozpočtu na vykrytie nákladov energokrízy. „Táto bola vyrokovaná ešte za vlády Eduarda Hegera s Európskou komisiou a my sme navýšili objem prostriedkov, aby sme v rámci klasických projektov vyčistili tie, ktoré nemajú šancu sa stihnúť,“ dodala.

Viac k témam: Eurofondy, Investičný fond, Plán obnovy a odolnosti SR
Zdroj: SITA.sk - Zo starých eurofondov môže prepadnúť zhruba 100 miliónov eur, pôvodne bolo ohrozených 800 miliónov eur (video) © SITA Všetky práva vyhradené.

27.9.2023 (SITA.sk) - Zrušenie jedného tlačiva migračnú krízu nevyrieši. Uviedol to v rozhovore pre agentúru SITA predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko. Na margo vládneho návrhu na zrušenie povinného vydávania dokladu o zotrvaní na území Slovenskej republiky každému nelegálnemu cudzincovi, ktorého nie je možné vyhostiť, povedal, že je to „idiotina, ktorú si vymyslel Ódor.“

Doklad láka migrantov na Slovensko

Vláda návrh zdôvodnila aj tým, že práve tento doklad láka migrantov, aby prišli na Slovensko. Nakoniec sa mimoriadnu schôdzu parlamentu k tomuto návrhu nepodarilo otvoriť, neprezentovali sa ani traja poslanci Tomáš Taraba, Štefan Kuffa a Filip Kuffa z kandidátky SNS.

Celý rozhovor s Andrejom Dankom 

„Podstata určite nie je nejaké tlačivo, ako to prezentoval Ódor, a nejaká schôdza Národnej rady SR to nevyrieši. V prvom rade treba povedať, že ten problém je niekde úplne inde, a to v tom, že všetci tí ľudia udávajú ako krajinu pôvodu Sýriu, a toto sa vôbec neskúma,“ komentoval Danko. Zároveň dodal, že táto „tichá hra“ vyhovuje tým, čo na nelegálnej migrácii zarábajú. Podľa neho musí v prvom rade vzniknúť vláda, ktorá bude partnerom okolitých štátov a zároveň je potrebné chrániť naše štátne hranice. Ak k nám migranti prichádzajú z Maďarska, treba posilniť hliadky, ako to urobili pred časom aj Česi voči nám.

Silná pozícia V4

„Ak migrantov prestane prijímať Nemecko, Česi uzavrú svoje hranice a my budeme musieť urobiť to isté. Zatiaľ chodia do Nemecka, ale keď tu už začnú zostávať, bude to prúser. Toto sa dá riešiť len silnou pozíciou V4, ktorá mala úspech, aj keď nám chcel západ kvótami prideliť migrantov a distribuovať ich po Európskej únii,“ myslí si šéf národniarov. Nelegálna migrácia je podľa neho vážny a komplexný problém, ktorý zabíja nemeckú ekonomiku, ale dotýka sa aj Francúzska a ďalších západných štátov.

Viac k témam: Nelegálna migrácia, Predčasné voľby na Slovensku 2023, Rozhovor, V4 Visegrádska štvorka
Zdroj: SITA.sk - Zrušenie jedného tlačiva migračnú krízu nevyrieši, podľa Danka je to Ódorova „idiotina“ © SITA Všetky práva vyhradené.

27.9.2023 (SITA.sk) - Poslednú septembrovú stredu si zamestnanci a zamestnankyne Unionu spestrili špeciálnou dobročinnou aktivitou. Priamo v centrále poisťovne na Karadžičovej ulici v Bratislave Union zorganizoval dobrovoľné darcovstvo krvi, ktoré zabezpečila mobilná transfúzna stanica. "Darovať krv znamená zachrániť život. Darcov krvi si v Unione veľmi vážime a za pravidelné darcovstvo ich dokonca odmeňujeme. Samozrejme, dobrý pocit z darovania krvi je pre každého z darcov na nezaplatenie," vysvetľuje za Union hovorkyňa Kristína Baluchová. Union poistenci, ktorí pravidelne darujú krv, získavajú raz za tri mesiace balíček vitamínových doplnkov na podporu zdravia. Ocenení darcovia krvi (držitelia Jánskeho plakety) navyše získavajú špeciálny vitamínový balíček. "Ak patríte medzi poistencov a poistenky Union zdravotnej poisťovne a chodievate darovať krv, neváhajte navštíviť našu webstránku, kde nájdete postup, ako o darček pre darcov požiadať. Zhrnutie informácií môže poslúžiť aj novým poistencom či tým, ktorí nad darcovstvom ešte len uvažujú," konštatuje hovorkyňa Unionu Kristína Baluchová. Union týmto historicky prvým spoločným darovaním krvi rozšíril svoje pestré porfólio CSR aktivít. "Dnes sa nám podarilo darovať 20 litrov krvi rôznych krvných skupín. Zamestnancom sme samozrejme poskytli aj občerstvenie a veríme, že si spoločný pekný zážitok darovania krvi zopakujeme hneď v novom kalendárnom roku," dodáva riaditeľka ľudských zdrojov Unionu Tatiana Sýkorová. Informačný servis

Viac k témam: Darovanie krvi, PR
Zdroj: SITA.sk - Dobrý pocit i vitamínový balíček: Union odmeňuje darcov krvi! Darcovstva sa dnes zúčastnili aj zamestnanci Unionu priamo v práci © SITA Všetky práva vyhradené.

27.9.2023 (SITA.sk) - ITAPA OPEN TALK na tému Digitálna transformácia Slovenska – ako predbehneme Estónsko? priniesol dve zaujímavé diskusie o digitalizácii verejnej správy na Slovensku. V prvej časti sa názory expertov rozchádzali vo viacerých pohľadoch na minulosť, ale aj riešeniach do budúcnosti. Naopak, v druhej časti sa diskutujúci politici vo viacerých pohľadoch a názoroch na situáciu na Slovensku, ako aj na možnostiach do budúcnosti zhodli. "Hlavným problémom Slovenska je, že nemá vypracovanú dôveryhodnú stratégiu digitálnej transformácie. Ide o zložitú tému, ktorá presahuje skúsenosti ľudí a firiem zo Slovenska," zdôraznil Marián Marek, generálny riaditeľ PosAmu. A dodal, že dlhé roky sa odborníkom nedarí dosiahnuť kvalitný odborný dialóg so štátom, ktorého výstupom by bol široko akceptovaný akčný plán. "Musíme si definovať novú víziu efektívneho fungovania štátu s kvalitnými službami pre občanov. K jej naplneniu je potrebné identifikovať nevyhnutné legislatívne a procesné opatrenia, ako aj novú architektúru informačného systému verejnej správy. Jedine tak je možné naplniť ambície strategických dokumentov a súčasne znížiť náklady štátu na poskytovanie služieb," doplnil M. Marek. Pozitívnym príkladom fungovania digitálnych služieb v štáte je Sociálna poisťovňa. "Našimi úspechmi sú e-pnka,, ale aj nová služba elektronický účet klienta, ktorý už použilo vyše 205 tisíc klientov," vysvetľuje Michal Ilko, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne. Ako zdôraznil, robia všetky služby pre a v prospech občanov, do konca roka by to mali byť aj informácie ohľadom dôchodkového konta občanov. "Robíme všetko na starých, našich existujúcich systémoch, ale veľmi, veľmi by nám pomohli legislatívne prázdniny. Aspoň rok," zdôraznil M. Ilko. Peter Steinhübl zo slovensko.digital potvrdil, že Sociálna poisťovňa je pozitívnym príkladom toho, že štátne IT nie je raketová veda a že digitálne služby sa dajú zavádzať aj tu. "Najväčším problémom slovenského IT je to, že väčšinou hasíme to, čo horí a súčasne sa snažíme rozbiehať niečo nové," vyjadril svoj názor P. Steinhübl. Tiež zdôraznil, že odborná verejnosť by sa mala pozývať už aj pri popise projektov a zákaziek, nie až pri obstarávaní. Štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Martin Bezek zdôraznil, že štát má stratégiu digitalizácie, aj referenčnú architektúru ako to robiť. Problém vidí v zlej komunikácii, spolupráci medzi rezortami a áno, aj v komunikácii s odborníkmi, aj zo zahraničia. "Musíme budovať kapacity a vedieť ich zaplatiť, to sa nám už podarilo," povedal M. Bezek. Hlavne musíme začať vedieť efektívne využívať verejné obstarávania a komunikovať s dodávateľmi." V diskusii politikov, odborníkov na digitalizáciu zo strán Progresívne Slovensko, Hlas-SD, SAS a KDH sa zhodli na viacerých veciach, že prvé roky OPISU a jeho projektov v roku 2007 (?) boli premrhanou príležitosťou, ktorá priniesla korupciu a prevádzkové zmluvy na dlhé roky. Zhodli sa aj v tom, že treba pokračovať v projekte digitalizácie životných situácií a naďalej ich zavádzať do života a tiež v projekte Slovensko v mobile, aby to nebol iba nástroj namiesto čítačky. Ale aj v tom, že vznik spoločnosti Slovensko.it bola síce dobrá myšlienka, treba však zhodnotiť jej činnosť a vyhodnotiť jej výsledky a či je jej práce efektívna aj do budúcnosti.

Aké by mali byť prvé a hlavné kroky v oblasti digitalizácie podľa nich? Na čo by sa ich strany zamerali, keby boli vo vláde a v rezorte?

"Optimalizovať služby životných situácií, kontrolovať prioritné služby a naďalej rozširovať proaktívne služby pre občanov," vymenoval Ján Hargaš z Progresívneho Slovenska. "V prvom rade by sa mala zmeniť legislatíva a procesy, ale v súlade s digitálnou Európu," vysvetlil Tomáš Olexa z HLAS-SD. Tiež povedal, že ich prioritou by bolo dátové pokrytie pre všetkých občanov, ale aj kybernetická bezpečnosť služieb. Tomáš Gál zo SASKy zdôraznil, že by malo ísť hlavne o väčšiu agilitu viacerých častí štátu v procesoch digitalizácie a aby bolo verejné obstarávanie modulárne. Marek Hudák z KDH: "Prvými krokmi by bola decentralizácia, lebo samosprávy majú dôležitú úlohu pre občanov a tiež neustále vzdelávanie občanov v digitálnych zručnostiach a gramotnosti." A čo si myslia o úlohe a pozícii Ministerstva pre investície, regionálny rozvoj a informatizáciu? Ponechali by ho? Podľa Jána Hargaša má mandát, ale ministerstvo, ktoré rozhoduje o rozpočte a investíciách, bude vždy neobľúbené. Zhodol sa však aj s ostatnými spolurečníkmi v tom, že téma digitalizácie verejnej správy by mali byť premiérskou témou.

O ITAPA:

Podujatia ITAPA sú už 22 rokov najdôležitejšou platformou na Slovensku pre oficiálne stretnutie štátnych a verejných predstaviteľov so zástupcami súkromného sektora v oblasti inovácií, modernizácie a digitalizácie spoločnosti. Konferencia ITAPA a jej ďalších podujatí sa každoročne zúčastnia desiatky renomovaných spíkrov zo Slovenska i sveta, stovky hostí a významné média. Informačný servis

Viac k témam: Digitalizácia, Digitálna transformácia, ITAPA, ITAPA Open Talk
Zdroj: SITA.sk - Digitalizácia musí byť priorita pre novú vládu, inak zostaneme na chvoste EÚ © SITA Všetky práva vyhradené.

27.9.2023 (SITA.sk) - Na všetkých slovenských ministerstvách pôsobia takzvaní dohodári, ktorí majú lepšie pracovné podmienky ako štátni zamestnanci. V rozhovore pre portál Topky.sk to povedal poslanec parlamentu Tomáš Taraba.

Tabuľkové platy sú nižšie

Najvypuklejšia situácia je v tejto oblasti podľa neho na ministerstve regionálneho rozvoja a informatizácie, kde v roku 2022 odpracovali dohodári 78 000 hodín, na čo ministerstvo vynaložilo 2,3 milióna eur. „Bavíme sa o 469 zamestnancoch, ktorí ako keby boli nahradení dohodármi. Keby dostávali normálne tabuľkové platy, štát by to stálo 1,4 milióna eur," povedal Taraba. Poukázal tiež na ministerstvo spravodlivosti, kde v niektorých mesiacoch podľa neho pôsobilo 143 dohodárov, pričom hodinová sadzba sa pri niektorých pohybovala v sume 50 až 60 eur.

Peniaze z výplat naspäť

„To keby mal mať štátny zamestnanec, tak by mal desaťtisícový a vyšší plat. Úplnou perličkou je však ministerstvo životného prostredia, ktoré k 31. 12. 2022 malo 452 obsadených miest a popri tom zamestnávali 712 dohodárov, toto mi pripadá už úplne šialené," skonštatoval poslanec. Podľa Tarabu bude v tejto súvislosti potrebné zistiť, či na ministerstvách neprišlo k mrhaniu verejnými zdrojmi. „Budeme chcieť vidieť dokumentáciu a budeme sa pýtať, či to nie sú nejaké schémy na to, aby niekto nosil peniaze z týchto výplat naspäť," dodal.

Viac k témam: Dohoda o vykonaní práce, Pracovné podmienky, Zamestnanec
Zdroj: SITA.sk - Koľko miliónov išlo na kamarátov, frajerky a ľudí čo nič nerobili? Pýta sa Taraba v súvislosti s platmi dohodárov na ministerstvách (video) © SITA Všetky práva vyhradené.

27.9.2023 (SITA.sk) - Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) v septembri podpísalo memorandá o spolupráci so siedmimi politickými subjektmi. Ako na stredajšej tlačovej besede uviedol predseda ZMOS Jozef Božik, ide o strany Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD), Sloboda a Solidarita (SaS), hnutie Republika, Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Slovenskú národnú stranu (SNS) a hnutia Progresívne Slovensko (PS) a Sme rodina.

Hlas išiel nad rámec požiadaviek

Predseda ZMOS doplnil, že od začiatku leta rokoval s deviatimi politickými subjektmi, ktoré dlhodobo vykazovali v prieskumoch podporu aspoň päť percent. Každá strana mala možnosť vyjadriť sa požiadavkám ZMOS. Božik uviedol, že dve strany ich plne rešpektovali, jedna dokonca išla i nad rámec požiadaviek samospráv. Išlo o Hlas-SD. Božik dodal, že k spolupráci sa jednoznačne prihlásila i SNS. Ostatné politické subjekty podľa neho mali určité výhrady a chcú ešte v budúcnosti viac diskutovať, išlo o kresťanských demokratov, progresívcov, a tiež SaS a hnutie Sme rodina. Rokovania boli podľa Božika korektné a memorandá boli vždy podpísané s lídrami politických subjektov.

Akcent na všetky dôležité oblasti

So stranou Smer-sociálna demokracia memorandum ZMOS nepodpísal, no Božik označil rokovania za intenzívne a Smer vydal i vyhlásenie reflektujúce ich požiadavky. Strana má podľa neho veľký záujem o komunikáciu. S hnutím OĽaNO a priatelia mal ZMOS jedno rokovanie v lete, následne už nerokovali, ani samotné hnutie sa neusilovalo iniciovať ďalšie rokovania.

Viac o téme: Predčasné voľby na Slovensku 2023

„Tieto memorandá deklarujú priestor k diskusii, ale zároveň aj priority, ktoré by sa mali odraziť v prípade, že tieto politické strany budú v budúcej vláde, respektíve parlamente. Kladú akcent na všetky dôležité oblasti, čiže sociálnu politiku, školstvo, životné prostredie, územné plánovanie, zdravotníctvo, jednoducho všetky oblasti, ktoré sú v pôsobnosti a ktoré sú vyjadrené v kompetenciách, ktoré má samospráva," uviedol Božik.

Dobrá vôľa, ale aj záväzok

Dodal, že sa vyjadruje i k témam, ktoré sú nad rámec kompetencií samospráv. Ide najmä o oblasť zdravotníctva, kde sa ZMOS dlhodobo usiluje o obhajobu dostupnosti zdravotnej starostlivosti všade tam, kde sú pre kategorizáciu nemocníc ohrozené fungovania oddelení. Božik zdôraznil, že v histórii dosiaľ nikdy nedošlo ku kontrasignácii takéhoto dokumentu. ZMOS podľa neho dokumenty vníma nielen ako prejav dobrej vôle, ale aj ako záväzok k vývoju verejnej politiky vo vzťahu k samosprávam a ich obyvateľstvu.

Viac k témam: Memorandum, Predčasné voľby na Slovensku 2023
Zdroj: SITA.sk - ZMOS podpísalo memorandá so siedmimi politickými subjektmi, jedna strana išla nad rámec požiadaviek (video) © SITA Všetky práva vyhradené.

27.9.2023 (SITA.sk) - Zhruba 42 500 etnických Arménov odišlo z Náhorného Karabachu do Arménska. Je to zhruba 35 percent z celého obyvateľstva regiónu. Tisíce ľudí opúšťajú región po minulotýždňovej rýchlej vojenskej operácii Azerbajdžanu, ktorej cieľom bolo úplne získať ho späť po troch desaťročiach vlády separatistov.

Mnohí obyvatelia sa rozhodli odísť

Zatiaľ čo sa Azerbajdžan zaviazal rešpektovať práva etnických Arménov v regióne a obnoviť dodávky po desaťmesačnej blokáde, mnohí miestni obyvatelia sa obávajú represálií a rozhodli sa odísť do Arménska. Medzičasom ombudsman v Náhornom Karabachu Gegham Stepanjan informoval, že pondelkový výbuch na čerpacej stanici, keď ľudia, ktorí chceli utiecť do Arménska, čakali na tankovanie, neprežilo najmenej 68 osôb. Ďalších 290 je zranených a 105 k utorkovému večeru považovali za nezvestných. Arménske ministerstvo zdravotníctva v stredu uviedlo, že 237 ľudí zranených pri minulotýždňových bojoch a výbuchu čerpacej stanice evakuovali a dostávajú liečbu, pričom evakuácia zranených pokračuje.

Stovky mŕtvych a zranených

Azerbajdžanské ministerstvo zdravotníctva v stredu informovalo, že pri minulotýždňovej ofenzíve zomrelo celkovo 192 azerbajdžanských vojakov a 511 utrpelo zranenia, ale nezomrel žiaden azerbajdžanský civilista. Predstavitelia Náhorného Karabachu už skôr uviedli, že na ich strane zomrelo najmenej 200 ľudí vrátane 10 civilistov. Viac ako 400 osôb utrpelo zranenia. Azerbajdžanská armáda minulý týždeň porazila arménske sily v 24-hodinovom bleskovom útoku, čím prinútila separatistické úrady, aby súhlasili so zložením zbraní a začali rozhovory o „reintegrácii“ Náhorného Karabachu do Azerbajdžanu. Už sa uskutočnili dve kolá takýchto rozhovorov.

Viac k témam: Náhorný Karabach, Ombudsman, Utečenci, Vojenská operácia, Zahraničie
Zdroj: SITA.sk - Do Arménska ušlo už viac ako 42-tisíc ľudí, napriek ubezpečeniam Azerbajdžanu sa obyvatelia boja represálií © SITA Všetky práva vyhradené.

27.9.2023 (SITA.sk) - Hnutie Progresívne Slovensko (PS) by podľa nového prieskumu volilo 18 percent respondentov. Progresívci tak preskočili stranu Smer - sociálna demokracia (Smer-SD), ktorej namerali 17,7 percenta. Treťou najčastejšie volenou stranou je Hlas - sociálna demokracia (Hlas-SD) s 15 percentami. Do Národnej rady SR by sa dostala aj koalícia OĽaNO a priatelia s podporou 9,4 percenta. Koalícia na obsadenie kresiel v parlamente potrebuje minimálne sedem percent. Nasleduje strana Sloboda a Solidarita (SaS) so ziskom 7,3 percenta, Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), ktoré by volilo 6,1 percenta respondentov, a Slovenská národná strana (SNS), ktorá získala rovných 6 percent. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre televíziu Joj. Zber dát sa uskutočnil od 20. septembra do 26. septembra na vzorke 1 000 respondentov.

Počet mandátov v parlamente

Do parlamentu by sa dostalo aj hnutie Republika s podporou 5,4 percenta opýtaných a hnutie Sme rodina, ktorému by svoj hlas odovzdalo 5,1 percenta respondentov. Pred bránami Národnej rady SR by ostala strana Demokrati so ziskom 4,3 percenta hlasov či strana Aliancia, ktorú by volilo 2,8 percenta ľudí.

Viac o téme: Predčasné voľby na Slovensku 2023

Z prieskumu ďalej vyplýva, že 66,7 percenta respondentov je rozhodnutých ísť voliť, 18,2 percenta sa ešte nerozhodlo, 8,9 percenta sa odmieta zúčastniť na voľbách a 6,2 percenta respondentov nechcelo odpovedať. Podľa aktuálnych výsledkov prieskumu verejnej mienky by hnutie PS a strana Smer-SD v parlamente obsadili zhodne po 30 kresiel. Hlas-SD by získal 25 mandátov a koalícia OĽaNO a priatelia 16. Poslanci strany SaS by v parlamente obsadili 12 kresiel a zhodne po 10 mandátov by získali KDH a SNS. Deväť kresiel by patrilo Republike a osem Sme rodina. Ak by teda voľby dopadli tak, ako to ukázal prieskum AKO, vládna koalícia by sa skladala ťažko.

Koho preferujú ženy a koho naopak muži

Výsledky taktiež naznačujú, že muži by vo voľbách najviac preferovali stranu Smer-SD, hnutie PS a koalíciu OĽaNO a priatelia. U žien je to zas Hlas-SD, PS a Smer-SD. Progresívcov by volili najmä respondenti vo veku od 18 - 33 rokov, a tiež voliči vo veku od 34 - 49 rokov. U mladých do 33 rokov je druhou preferovanou voľbou OĽaNO a priatelia, u ľudí v strednom veku zasa Smer-SD. Z prieskumu taktiež vyplýva, že stranu SaS by ako tretiu voľbu viac preferovali voliči od 34 - 49 rokov, ako aj mladí do 33 rokov. Voliči vo veku 50 - 65 rokov by vo voľbách siahli po Smere-SD či Hlase-SD, a 66 a viacroční by volili v prvom rade Hlas-SD, až potom Smer-SD. Respondenti s najvyšším ukončeným učňovským vzdelaním bez maturity plánujú voliť Smer-SD, a tiež Hlas-SD. Voliči so stredoškolským vzdelaním s maturitou by siahli v prvom rade po Progresívnom Slovensku a potom po Hlase-SD. Vysokoškoláci by najčastejšie volili hnutie PS či SaS.

Ako by voľby dopadli v jednotlivých krajoch

Hnutie PS by jednoznačne vyhralo voľby v Bratislavskom kraji so ziskom 36 percent, nasledovala by SaS s desiatimi percentami. Trnavský kraj by ovládol Smer-SD - 21 percent a Hlas-SD so 14 percentami. Nitrianski voliči by si vo voľbách vybrali najčastejšie Hlas-SD - 27 percent a PS - 17 percent. V Trenčianskom kraji by zhodne po 25 percent získali progresívci aj sociálni demokrati zo Smeru. V Banskobystrickom kraji najviac dôverujú Smeru-SD - 23 percent a PS - 19 percent. Voliči Žilinského kraja by vo voľbách siahli po Hlase-SD, celkovo 21 percent, a po Smere-SD, konkrétne 19 percent. Prešovský kraj by jednoznačne ovládla koalícia OĽaNO a priatelia so ziskom 25 percent, za ňou by sa umiestnila strana Smer-SD so 16 percentami. V Košickom kraji by respondenti najčastejšie volili Smer-SD - 20 percent a koalíciu OĽaNO a priatelia - 14 percent. Z pohľadu národnosti by Slováci najčastejšie siahli po hnutí PS a stranách Smer-SD a Hlas-SD, u maďarskej národnosti to je najčastejšie strana Aliancia nasledovaná Hlasom-SD a Smerom-SD.

Viac k témam: Prieskum, Prieskum preferencií politických strán
Zdroj: SITA.sk - Progresívci a Smer sú plece pri pleci, Hlas má 15 percent. Kto by sa ešte dostal do parlamentu? © SITA Všetky práva vyhradené.

27.9.2023 (SITA.sk) - Okresný súd Žilina by vo štvrtok 28. septembra mal začať prejednávať kauzu známu ako Fatima, kde obžalobe čelí aj bývalá štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Monika Jankovská. Vyplýva to z rozpisu pojednávaní súdu s tým, že termíny pojednávaní sú vytýčené aj na 2. novembra a 7. decembra. Doteraz dokazovanie vo veci vykonával Okresný súd v Trnave. Obžalovaná však vo veci podala ústavnú sťažnosť. Na základe následného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR bola vec pridelená žilinskému súdu. Dokazovanie tak bude musieť byť vykonané odznovu.

Ústavná sťažnosť

Ústavný súd SR v náleze z 30. marca tohto roku skonštatoval, že Najvyšší súd SR pri rozhodnutí o presunutí trestnej veci známej ako Fatima týkajúcej sa bývalej štátnej tajomníčky rezortu spravodlivosti Moniky Jankovskej z Okresného súdu v Trenčíne na Okresný súd v Trnave porušil jej práva. ÚS SR preto uznesenie zrušil a vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Monika Jankovská v ústavnej sťažnosti namietala porušenie práva na prejednanie veci zákonným sudcom, a tiež porušenia jej základného práva na prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom.

Zmena súdu

Dôvodom bolo, že napadnuté uznesenie vydal senát Najvyššieho súdu SR, ktorého súčasťou bola Ivetta Macejková. Tá mala byť podľa Moniky Jankovskej z rozhodovania vylúčená. Podľa ústavného súdu, „ak vo veci sťažovateľky rozhodovala sudkyňa, u ktorej možno mať pochybnosti o jej nestrannosti, takýmto uznesením najvyššieho súdu došlo k porušeniu základných práv sťažovateľky". Najvyšší súd SR totiž ešte v roku 2021 odňal kauzu Fatima Okresnému súdu Trenčín a pridelil ju Okresnému súdu Trnava. Dôvodom bolo, že Monika Jankovská v minulosti pôsobila na trenčianskom súde ako sudkyňa.

Viac k témam: Kauza Fatima, Súdy, Vydieranie
Zdroj: SITA.sk - Jankovská sa má opäť postaviť pred súd, začne prejednávať kauzu známu ako Fatima © SITA Všetky práva vyhradené.

27.9.2023 (SITA.sk) - Voľby do Národnej rady SR by vyhrala strana Smer - sociálna demokracia (Smer-SD) so ziskom 19,8 percenta hlasov.

Koalícia OĽaNO a priatelia nemá 7 percent

Hnutie Progresívne Slovensko (PS) sa umiestnilo na druhom mieste s 19,3-percentnou podporou a tretia je strana Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD), ktorej dôveruje 11,9 percenta respondentov.

Viac o téme: Predčasné voľby na Slovensku 2023

Hnutie Republika by skončilo štvrté so ziskom ôsmych percent. Nasledovalo by Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), ktorému dôveruje 7,7 percenta ľudí a strana Sloboda a Solidarita (SaS), ktorej namerali 7,4 percenta hlasov. Pred bránami parlamentu by ostala koalícia OĽaNO a priatelia s dôverou 6,2 percenta voličov, keďže koalícia potrebuje získať aspoň sedem percent.

Počty mandátov v parlamente

Kreslá v parlamente by neobsadila ani Slovenská národná strana, hnutie Sme rodina či strana Demokrati, ktoré nezískali potrebných päť percent. Vyplýva to z prieskumu agentúry Median SK pripravený pre verejnoprávnu televíziu RTVS. Zber dát prebehol od 25. septembra do 26. septembra na vzorke 1 004 respondentov. Smer-SD by v takomto prípade v parlamente obsadil 40 mandátov, progresívci 39 a Hlas-SD 24. Zhodne po 16 kresiel by patrilo Republike a KDH. Liberálom by ostalo 15 kresiel. Podľa výsledkov by Smer-SD a Hlas-SD na zloženie koalície potrebovali ešte Republiku či KDH, aby dosiahli parlamentnú väčšinu. Vládu by dokázalo zostaviť aj PS spolu s Hlasom-SD a KDH alebo subjekty PS, Hlas-SD a SaS. Až 81 percent respondentov sa plánuje zúčastniť volieb, pričom prísť voliť plánujú najmä mladí od 18 do 29 rokov a ľudia v strednom veku od 40 - 49 rokov. Neúčasť na voľbách podľa prieskumu najčastejšie deklarujú seniori nad 60 rokov.

Viac k témam: Predčasné voľby na Slovensku 2023, Prieskum, Prieskum preferencií politických strán
Zdroj: SITA.sk - Jeden z posledných prieskumov pred voľbami neposlal do parlamentu OĽaNO, SNS a ani kollárovcov © SITA Všetky práva vyhradené.