06. február 2023
Facebook

3.2.2023 (Webnoviny.sk) - Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka vo štvrtok v pléne Národnej rady SR počas štvrtkovej Hodiny otázok veľmi dôrazne odmietol sústavné podsúvanie určitého naratívu zo strany médií i niektorých politikov spôsobom hraničiacim s etikou. Podľa Žilinku opakovane tvrdia, že vo veci únosu Vietnamca sa nekoná alebo sa GP pokúša vec ututlať. „Nie je to pravda a opakovane som na tieto lži reagoval na výboroch Národnej rady (NR) SR. Nie je pravdou, že by sa v danej veci nekonalo. Bratislavská krajská prokuratúra vykonáva v danej veci dozor prokurátora vo vyšetrovaní, ktoré vykonáva vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby, kde prebieha trestné stíhanie vo veci a kde sú vykonávané procesné úkony," vysvetlil Žilinka. Zároveň zdôraznil, že odhaľovať trestné činy a zisťovať ich páchateľov je zákonnou úlohou Policajného zboru.

Poskytli pomerne podrobné informácie

Generálny prokurátor ďalej uviedol, že naposledy bratislavská krajská prokuratúra poskytla pomerne podrobné informácie o stave konania. „Orgány činné v trestnom konaní nedisponujú nateraz rozhodnutím nemeckého súdu v aktuálnej trestnej veci," informoval Žilinka v pléne. GP vždy podľa Žilinku tvrdila, že pokiaľ ide o dané podozrenia, prebieha trestné stíhanie vo veci, v rámci ktorého sú vykonávané zákonným spôsobom procesné úkony. „Orgány činné v trestnom konaní nemôžu rozhodovať na základe novinových článkov, môžeme rozhodovať len na základe zákonom získaných procesných dôkazov, ktoré musíme obstarávať zákonným spôsobom. To, čo sa tvrdí, že sa nekoná, nie je pravdou," dodal prokurátor.

Apel na médiá a politikov

Žilinka taktiež apeluje na médiá a politikov, aby bez znalosti dôkazného stavu len na základe novinových článkov nemanipulovali verejnosť, nezasahovali a netlačili na orgány činné v trestnom konaní. Dodal, že aj vyšetrovateľ, aj prokurátor vedia, čo majú robiť. „Celému Slovensku garantujem, že tie úkony robia. Ale ani z ostatného rozhodnutia na základe informácií od slovenskej policajnej pridelenkyne v Nemecku jednoducho nevyplýva to, že by bola zistená nejaká súvislosť s konaním našich štátnych orgánov. Ak bude zistená, bude vyvodená zodpovednosť," povedal prokurátor.

Na Slovensku vraj nikoho nepreverujú

Predseda brannobezpečnostného výboru parlamentu Juraj Krúpa (SaS) v utorok 31. januára na tlačovej besede povedal, že vyšetrovanie kauzy únosu Vietnamca, ktoré dozoruje Krajská prokuratúra v Bratislave pokračuje bez toho, aby boli preverované podozrivé osoby na Slovensku. „To je ako vyšetrovanie únosu bez toho, aby ste vyšetrovali únoscu," skonštatoval Krúpa s tým, že podľa jeho názoru ide o podvádzanie verejnosti. Zároveň Krúpa pripomenul, že vyšetrovanie rozdelil generálny prokurátor Maroš Žilinka do dvoch častí. Prvou časťou je, či vôbec došlo k únosu cez územie SR a druhou, či sa na ňom podieľali ústavní činitelia. Rovnako podľa neho Žilinka tvrdil, že nie je preukázané, že by sa Vietnamec nachádzal na Slovensku. Podľa šéfa brannobezpečnostného výboru však tvrdenia Žilinku vyvracajú odsudzujúce rozsudky nemeckých súdov. Tie podľa neho dokazujú, že sa únos uskutočnil cez naše územie. „Stanovisko súdu v Berlíne jasne konštatuje a dokazuje, že unesený bol súčasťou delegácie, ktorá sa vtedy stretla aj s exministrom Robertom Kaliňákom," dodal Krúpa.
Vietnamského podnikateľa Trinh Xuan Thanha podľa informácií nemeckých médií v lete 2017 pravdepodobne uniesli z Nemecka do Vietnamu. V Nemecku žiadal o politický azyl, pričom v domovskej krajine čelil obvineniam z korupcie. Denník Frankfurter Allgemeine Zeitung napísal, že auto s únoscami podľa GPS súradníc parkovalo pri vládnom hoteli Bôrik v Bratislave.


Viac k témam: Únos Vietnamca
Zdroj: Webnoviny.sk - Žilinka: Nie je pravda, že vo veci únosu Vietnamca nekonám alebo že sa Generálna prokuratúra pokúša vec ututlať © SITA Všetky práva vyhradené.

3.2.2023 (Webnoviny.sk) - Predseda Európskej rady Charles Michel a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen sa v piatok stretnú s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na 24. summite medzi Európskou úniou (EÚ) a Ukrajinou. Na svojej webstránke o tom informuje Európska rada.

Spoločné vyhlásenie

Je to prvý summit EÚ - Ukrajina od začiatku ruskej agresie a tiež odvtedy ako Únia udelila Ukrajine štatút kandidátskej krajiny.

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

Predstavitelia európskeho bloku a Ukrajiny by mali rokovať o ceste Ukrajiny do Európy a prístupovom procese, reakcii EÚ na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine, iniciatívach Ukrajiny za spravodlivý mier a vyvodenie zodpovednosti, spolupráci v otázkach rekonštrukcie a pomoci a v oblastiach energetiky a prepojenosti a tiež globálnej potravinovej bezpečnosti. Na záver summitu by mali vydať spoločné vyhlásenie.

Členstvo Ukrajiny v EÚ

Ukrajina požiadala o členstvo v EÚ vo februári 2022 a v júni 2022 jej udelili štatút kandidátskej krajiny. O ďalších krokoch Únia rozhodne, keď Ukrajina splní podmienky uvedené v stanovisku Európskej komisie k jej žiadosti o členstvo. Komisia podá správu o plnení podmienok zo strany Ukrajiny v rámci jej pravidelného balíka týkajúceho sa rozširovania v roku 2023. Najbližšia aktualizácia zo strany Komisie sa očakáva na jar 2023. Zobraziť fotogalériu k článku:
Vojna na Ukrajine (fotografie) Vďaka svojej jednote poskytla EÚ Ukrajine neochvejnú podporu a bude ju naďalej podporovať dovtedy, kým to bude potrebné, konštatuje Rada v tlačovej správe. Únia prijala bezprecedentný balík reštriktívnych opatrení voči Rusku s viditeľným vplyvom na jeho režim a hospodárstvo.

Vojenská podpora

Vojenská podpora EÚ zahŕňa viac ako 3,6 miliardy eur v rámci Európskeho mierového nástroja a spustenie vojenskej pomocnej misie EÚ. Spolu s vojenskou podporou, ktorú poskytujú členské štáty, sa výška celkovej vojenskej podpory EÚ Ukrajine odhaduje na takmer 12 miliárd eur. Celková pomoc Ukrajine, ktorá bola doteraz prisľúbená na úrovni EÚ aj členských štátov, predstavuje takmer 50 miliárd eur. EÚ tiež 4. marca 2022 aktivovala smernicu o dočasnej ochrane, ktorá predstavuje núdzový mechanizmus EÚ umožňujúci vysídleným osobám využívať harmonizované práva v celej EÚ. Tento mechanizmus využívajú štyri milióny Ukrajincov.

Koridory solidarity EÚ

EÚ podporuje Ukrajinu na medzinárodných fórach, vyzýva na trvalú solidaritu s Ukrajinou a zosúladenie všetkých krajín so sankciami EÚ. Je tiež pripravená podporiť iniciatívu Ukrajiny za spravodlivý mier. Útoky Ruska na plodiny a dopravnú infraštruktúru obmedzili schopnosť Ukrajiny vyvážať jej poľnohospodársko-potravinársku produkciu, čo ešte viac zhoršilo celosvetovú potravinovú krízu. Koridory solidarity EÚ však umožnili od mája do decembra 2022 z Ukrajiny vývoz viac ako 23 miliónov ton poľnohospodárskych výrobkov. Potraviny sa tak dostávajú do krajín v núdzi v Afrike, na Blízkom východe a v Ázii. Vzťahy medzi EÚ a Ukrajinou sú založené na dohode o pridružení, ktorá nadobudla platnosť v roku 2017. Hospodárskym rozmerom dohody o pridružení je prehĺbená a komplexná zóna voľného obchodu (DCFTA). Zatiaľ posledný summit EÚ a Ukrajiny sa uskutočnil 12. októbra 2021 v Kyjeve.

Viac k témam: Kyjev, Predseda Európskej rady, Predsedníčka Európskej komisie (EK), rusko-ukrajinský konflikt, Summit EÚ - Ukrajina, Vstup Ukrajiny do EÚ
Zdroj: Webnoviny.sk - V Kyjeve sa koná summit EÚ – Ukrajina, bude sa rokovať aj o prístupovom procese krajiny © SITA Všetky práva vyhradené.

3.2.2023 (Webnoviny.sk) - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa vlastných slov dosiahol „dôležité vzájomné porozumenie“ s predsedníčkou Európskej komisie týkajúce sa ukrajinskej snahy o členstvo v Európskej únii (EÚ). Informuje o tom spravodajský portál CNN. Ako sa ďalej vyjadril, vo štvrtok absolvoval produktívne rokovania s líderkou Komisie Ursulou von der Leyen i členmi kolégia eurokomisárov.

Zelenskyj chce začať ešte tento rok

Tie podľa neho ukázali, že všetky strany chápu „skutočnosť, že Ukrajina potrebuje neustálu a plnú podporu pri obrane proti Rusku“, skonštatoval Zelenskyj počas svojho nočného príhovoru.

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

A tiež skutočnosť, že naša ďalšia integrácia by mohla dať našim ľuďom energiu a motiváciu bojovať napriek akýmkoľvek prekážkam a vyhrážkam. Verím, že Ukrajina si zaslúži začať už tento rok rokovania o členstve v EÚ,“ pokračoval a zároveň sa poďakoval Von der Leyen a jej kolegom v Únii za vojenskú, finančnú a sociálnu podporu Ukrajiny „na ceste k integrácii“.

Prvý samit v Kyjeve od začiatku vojny

Kyjev v piatok hostí 24. Samit EÚ-Ukrajina, prvý od začiatku ruskej agresie a tiež odvtedy ako Únia udelila Ukrajine štatút kandidátskej krajiny. Predstavitelia európskeho bloku a Ukrajiny by mali rokovať o ceste Ukrajiny do Európy a prístupovom procese, reakcii EÚ na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine, iniciatívach Ukrajiny za spravodlivý mier a vyvodenie zodpovednosti, spolupráci v otázkach rekonštrukcie a pomoci a v oblastiach energetiky a prepojenosti a tiež globálnej potravinovej bezpečnosti. Na záver samitu by mali vydať spoločné vyhlásenie.

Viac k témam: Európsky samit, rusko-ukrajinský konflikt, Ukrajinský prezident, Vstup do EÚ
Zdroj: Webnoviny.sk - Ukrajina si podľa Zelenského zaslúži začať rokovania o členstve v Únii už tento rok, ľuďom chce dať energiu a motiváciu © SITA Všetky práva vyhradené.

3.2.2023 (Webnoviny.sk) - Vedenie Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) sa stretlo vo štvrtok 2. februára na rokovaní s Mikulášom Dzurindom, ktorý sa usiluje spojiť niektoré strany a hnutia do Modrej koalície. „Na postoji KDH sa nič nemení a na voľby sa pripravujeme samostatne. Modrá koalícia musí predstaviť svoje programové tézy, hodnotový rámec a personálne obsadenie. Nasledujúce obdobie ukáže, či sú medzi nami vôbec nejaké prieniky," uviedlo hnutie v tlačovej správe na margo možného spájania. Stanovisko zaslala hovorkyňa KDH Lenka Halamová.

Viac k témam: Pád menšinovej vlády Eduarda Hegera, Predčasné voľby na Slovensku 2023
Zdroj: Webnoviny.sk - Kresťanskí demokrati sa stretli s Dzurindom, ale na ich postoji v súvislosti s voľbami sa nič nemení © SITA Všetky práva vyhradené.

3.2.2023 (Webnoviny.sk) - V holandskom Haagu vznikne medzinárodné centrum pre stíhanie „zločinu agresie“ na Ukrajine. Vo štvrtok to v Kyjive oznámila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen, informuje na svojom webe televízia CNN.

Dôkazy už zhromažďujú

„Rusko sa musí zodpovedať pred súdom za svoje odporné zločiny. Prokurátori z Ukrajiny a Európskej únie už spolupracujú. Zhromažďujeme dôkazy a ako prvý krok s potešením oznamujem, že v Haagu bude zriadené medzinárodné centrum pre stíhanie zločinu agresie na Ukrajine,“ vyjadrila sa Von der Leyen.

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

Centrum bude podľa nej koordinovať zbieranie dôkazov a bude súčasťou spoločného vyšetrovacieho tímu podporovaného európskou agentúrou Eurojust. „Takže budeme pripravení veľmi rýchlo začať prácu s Eurojustom, s Ukrajinou, s partnermi nášho spoločného vyšetrovacieho tímu, ako aj s Holandskom,“ doplnila. Na zriadenie osobitného tribunálu pre stíhanie za zločin agresie na Ukrajine volajú predstavitelia z viacerých častí sveta.

Rusi sa mohli súdu vyhnúť

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PACE) minulý týždeň jednomyseľne „požiadalo“ o vytvorenie špeciálneho medzinárodného tribunálu na stíhanie ruských a bieloruských politických a vojenských vodcov „za zločin agresie na Ukrajine“ a podobné výzvy prišli napríklad aj od britských politikov. Medzinárodný trestný súd nemôže vyšetrovať trestný čin agresie, ak akt agresie spáchal štát, ktorý nie je zmluvnou stranou Rímskeho štatútu, ktorým bol súd zriadený, pokiaľ mu Bezpečnostná rada OSN vec nepostúpi. Keďže Rusko neratifikovalo Rímsky štatút a pravdepodobne by „uplatnilo svoje veto v Bezpečnostnej rade proti postúpeniu“, súd nie je schopný „vyšetrovať zločiny agresie proti Ukrajine,“ uviedol v piatok na svojej webstránke bývalý britský premiér Gordon Brown. Zobraziť fotogalériu k článku:
Vojna na Ukrajine (fotografie)

Viac k témam: rusko-ukrajinský konflikt, zločin agresie na Ukrajine
Zdroj: Webnoviny.sk - Zločin agresie na Ukrajine bude stíhať medzinárodné centrum, ktoré zriadia v Haagu © SITA Všetky práva vyhradené.

3.2.2023 (Webnoviny.sk) - Najmenej päť ľudí utrpelo vo štvrtok zranenia v ukrajinskom meste Kramatorsk v Doneckej oblasti, keď centrum mesta zasiahli dve rakety vystrelené ruskou armádou. Uviedol to gubernátor oblasti Pavlo Kyrylenko. Podľa ukrajinského úradu generálnej prokuratúry ruské sily na Kramatorsk zaútočili raketami S-300.

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

Útok poškodil šestnásť obytných budov, detskú kliniku, školu, garáže a autá, konštatoval gubernátor oblasti. Informuje o tom portál Kyiv Independent. V stredu útok ruskej armády zasiahol v Kramatorsku bytový dom, pričom podľa záchranárov traja ľudia zomreli a najmenej osemnásť ďalších bolo zranených. Zobraziť fotogalériu k článku:
Vojna na Ukrajine (fotografie)

Viac k témam: Kramatorsk, rusko-ukrajinský konflikt
Zdroj: Webnoviny.sk - Dve ruské rakety zasiahli centrum ukrajinského mesta Kramatorsk, pri útoku sa zranilo najmenej päť ľudí © SITA Všetky práva vyhradené.

3.2.2023 (Webnoviny.sk) - Fínsko a Švédsko sú naďalej odhodlané stať sa členmi Severoatlantickej aliancie v rovnakom čase napriek odporu Turecka voči kandidatúre Švédska. Turecko sa vyjadrilo, že schváli najprv prihlášku Fínska, ale Helsinki túto myšlienku odmietajú s argumentom, že bezpečnosť oboch škandinávskych krajín je navzájom závislá. Informuje o tom web The Guardian. Fínska premiérka Sanna Marinová vo štvrtok v Štokholme povedala: „Nepáči sa mi táto atmosféra, postoj, ktorým je Švédsko predstavované ako nejaké problémové dieťa v triede. Nemyslím si, že to tak je." Predseda švédskej vlády Ulf Kristersson dodal, že jeho krajina stále dodržiava trojstrannú dohodu o vstupe do NATO, ktorú vlani podpísali Švédsko, Fínsko a Turecko.

Viac k témam: vstup do NATO
Zdroj: Webnoviny.sk - Švédsko a Fínsko chcú napriek Turecku vstúpiť do NATO spoločne, bezpečnosť oboch krajín je navzájom závislá © SITA Všetky práva vyhradené.

3.2.2023 (Webnoviny.sk) - Nórsko sa stane jedným z hlavných darcov na svete, keď vláda schváli ďalší plánovaný balík vojenskej a civilnej pomoci pre Ukrajinu. Parlamentu to vo štvrtok povedal nórsky premiér Jonas Gahr Störe s tým, že dodatočnú pomoc budú financovať zisky z ropy a používanie takýchto peňazí sa dočasne zvýši.

Malý dopad na ekonomiku

Aký veľký príspevok to bude, neprezradil, vláda ho však podľa neho čoskoro zrealizuje.

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

„Nachádzame sa v situácii, keď máme priestor na akciu pre mimoriadne príjmy z ropného sektora,“ vysvetlil premiér. Pomoc bude podľa jeho slov usporiadaná spôsobom, ktorý má veľmi malý vplyv na úroveň aktivity v nórskej ekonomike. Zvýšená pomoc Ukrajine by však „nemala, byť o privádzaní väčšieho množstva peňazí z ropy do nórskej ekonomiky“.

Vojna zvýšila príjmy Nórska

„Vojna bude veľmi pravdepodobne trvať dlho a existuje riziko, že ľudské utrpenie sa ešte zhorší,“ prízvukoval Gahr Störe poslancom. O novej vojenskej pomoci budú poslanci v parlamente diskutovať v pondelok. Nórsko je jedným z najväčších exportérov fosílnych palív a konflikt na Ukrajine zvýšil jeho príjmy z plynu. Krajina sa však bráni voči obvineniam, že profituje z vojny na Ukrajine. Minulý rok poskytli Nóri Ukrajine civilnú a vojenskú pomoc v objeme viac ako 10 miliárd nórskych korún.

Viac k témam: rusko-ukrajinský konflikt
Zdroj: Webnoviny.sk - Ďalší balík nórskej pomoci Ukrajine budú financovať zisky z ropy, oznámil premiér Jonas Gahr Störe © SITA Všetky práva vyhradené.

3.2.2023 (Webnoviny.sk) - Európsky parlament (EP) vo štvrtok zbavil imunity dvoch jeho poslancov, aby ich mohli vypočuť belgické úrady vyšetrujúce korupčný škandál v europarlamente. Europoslanci v prevažnej väčšine odhlasovali, aby ich kolegovia Marc Tarabella a Andrea Cozzolino prišli o imunitu, pričom podľa záberov zo živého prenosu za odobranie jeho imunity hlasoval aj samotný Tarabella. Belgičan a Talian už skôr prostredníctvom ich právnikov uviedli, že sú ochotní spolupracovať s belgickými úradmi.

Spojitosť s prípadom popierajú

Obaja popierajú, že by mali nejaké väzby na škandál, v rámci ktorého katarskí a marockí predstavitelia údajne ponúkali úplatky, aby ovplyvnili rozhodnutia EP. Katar a Maroko popierajú akúkoľvek účasť, no europarlament pozastavil prácu na všetkých spisoch súvisiacich s Katarom. Podľa správy pripravenej za účelom zbavenia imunity Tarabellu belgické vyšetrovanie ukazuje, že „môže byť zapojený do korupčných činov spojených so zasahovaním jedného alebo viacerých cudzích štátov s cieľom ovplyvniť diskusie a rozhodnutia prijaté v Európskom parlamente“. Podľa svedectva voči nemu poslanec prijal úplatky, ktoré majú celkovú hodnotu 120 až 140-tisíc eur.

Obvinili štyroch ľudí

Cozzolino je zas podľa správy „podozrivý z toho, že sa od roku 2019 podieľal na dohode s inými osobami o spolupráci pri ochrane záujmov cudzích štátov v Európskom parlamente“, pričom sa tak zjavne minimálne z časti stalo „bránením prijatia parlamentných uznesení, ktoré by mohli poškodiť záujmy týchto štátov, výmenou za sumy peňazí“. V decembri belgickí prokurátori obvinili štyroch ľudí z korupcie, prania špinavých peňazí a členstva v zločineckej organizácii za to, že údajne vzali peniaze od katarských a marockých predstaviteľov, aby ovplyvňovali rozhodovanie v europarlamente. Pri raziách v Bruseli a v Taliansku tiež zhabali státisíce eur. K obvineným patria europoslankyňa Eva Kaili, ktorá bola pred týmto krokom belgickej prokuratúry podpredsedníčkou EP, jej partner a asistent z europarlamentu Francesco Giorgi, bývalý člen EP Antonio Panzeri, a šéf charitatívnej organizácie Niccolo Figa-Talamanca. Panzeri sa medzičasom dohodol s belgickou prokuratúrou, že poskytne informácie výmenou za nižší trest.

Viac k témam: Europoslanci, Korupcia, korupčný škandál, Poslanecká imunita, Úplatky
Zdroj: Webnoviny.sk - Európsky parlament v súvislosti s korupčným škandálom zbavil imunity dvoch europoslancov © SITA Všetky práva vyhradené.

2.2.2023 (Webnoviny.sk) - Najvyšší správny súd SR potvrdil rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) o udelení pokuty mestu Holíč vo výške 7-tisíc eur za porušenie pravidiel v zákazke na úpravu a výsadbu bastiónov. Úrad o tom informoval vo štvrtok s tým, že podľa názoru súdu mohol mať brat primátora Holíča, ktorý bol konateľom a spoločníkom úspešného uchádzača, vedomosti o tomto verejnom obstarávaní už pred jeho vyhlásením.

Pokutu potvrdil aj krajský súd

Bol členom komisie stavebnej činnosti a životného prostredia mesta, ktorej činnosť sa zhoduje s predmetom zákazky verejného obstarávania. „Tým, že mesto Holíč tieto skutočnosti ako potenciálny konflikt záujmov žiadnym spôsobom nevyhodnotilo, porušilo princíp transparentnosti," uviedol úrad. Úrad uložil mestu pokutu na základe druhostupňového rozhodnutia ešte v novembri 2017, Krajský súd v Bratislave pokutu potvrdil v marci 2020 a mesto následne podalo kasačnú sťažnosť. „Najvyšší správny súd sa po preskúmaní veci stotožnil s právnym názorom Úradu pre verejné obstarávanie o dôvodnosti udelenej pokuty," poznamenal úrad. Najvyšší správny súd vo veci rozhodol vlani v októbri.

Konfliktu záujmov musia predísť

Povinnosť skúmať konflikt záujmov podľa ÚVO vyplýva z princípov transparentnosti a rovnakého zaobchádzania so všetkými uchádzačmi verejného obstarávania. Konflikt záujmov a princíp transparentnosti verejného obstarávania sú teda spojenými nádobami. Predseda úradu Peter Kubovič zdôraznil, že verejní obstarávatelia a obstarávatelia sú povinní zabezpečiť, aby vo verejnom obstarávaní neprišlo ku konfliktu záujmov, ktorý by mohol narušiť alebo obmedziť hospodársku súťaž alebo porušiť princíp transparentnosti a rovnakého zaobchádzania.

Viac k témam: Konflikt záujmov, Pokuta, Transparentnosť, Verejné obstarávanie
Zdroj: Webnoviny.sk - Mesto Holíč pri verejnom obstarávaní na bastióny neriešilo konflikt záujmov, Najvyšší správny súd mu potvrdil pokutu © SITA Všetky práva vyhradené.

Reklama

Anketa

Rozmýšľali ste o premiestnení Vašej firmy do daňového raja?

áno, už som tak urobil - 14.3%
áno pripravujem sa na to - 35.7%
nie nerozmýšľal som - 35.7%
nie nerozmýšľal som a ani tak neurobím - 14.3%
The voting for this poll has ended on: september 9, 2013

Partneri projektu

judikaty sita

Ekonomický portál financnik.sk Vám prináša

ginal robinson banner