21. júl 2018
Facebook

BRATISLAVA 16. mája (WebNoviny.sk) - Poslanci Národnej rady SR schválili novelu zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov. Dvojica koaličných poslancov Peter Pamula (SNS) a Peter Antal (Most-Híd) chce takto umožniť policajtom a zamestnancom mestskej a obecnej polície vyzvať maloleté a mladistvé osoby na vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok.

Vyšetrenie bude mať obmedzenia

Oprávnenie vyzvať maloleté a mladistvé osoby na takéto vyšetrenie sa nestanovuje ako neobmedzené. Podľa schváleného návrhu mladistvú alebo maloletú osobu nie je možné vyzvať kedykoľvek, ale len v prípade, ak vznikne dôvodné podozrenie, že došlo k porušeniu zákonom stanoveného zákazu, teda ak je dôvodné podozrenie, že maloletá alebo mladistvá osoba požila alkohol alebo inú návykovú látku. Odporúčame:
Foto: Vodič Fiatu dostal šmyk, autobus skončil po zrážke prevrátený mimo cesty Cieľom schválenej úpravy je odstrániť praktické problémy pri dodržiavaní a uplatňovaní existujúceho zákazu požívania alkoholických a iných návykových látok maloletými a mladistvými osobami.

Oslabená vymožiteľnosť

Podľa platného zákona osoby maloleté do 15 rokov a osoby mladistvé do 18 rokov nesmú požívať alkoholické a iné návykové látky, pričom sú povinné podrobiť sa orientačnej dychovej skúške alebo orientačnému vyšetreniu testovacím prístrojom na zistenie omamných alebo psychotropných látok. Napriek tomu, že zákon obsahuje jednoznačný zákaz požívania alkoholu a iných návykových látok maloletými a mladistvými, neoprávňuje príslušníkov Policajného zboru, zamestnancov obecnej a mestskej polície ani iný príslušný orgán k tomu, aby v praxi preverili, či maloletá alebo mladistvá osoba požila alkohol alebo návykovú látku, a teda či bol porušený zákon. Takéto oprávnenie neobsahuje ani zákon o Policajnom zbore. „To spôsobuje praktické problémy pri kontrole dodržiavania zákonom stanoveného zákazu a oslabuje vymožiteľnosť právnej normy,“ argumentujú poslanci.

Viac k témam: alkohol, Národná rada SR, Polícia SR
Zdroj: Webnoviny.sk - Mladiství by už nemali požívať alkohol beztrestne, novela zákona rozširuje kompetencie polície © SITA Všetky práva vyhradené.

Published in Slovensko

BERLÍN 16. mája (WebNoviny.sk) - Na letisku vo Frankfurte nad Mohanom, ktoré je najväčším európskym leteckým uzlom, v stredu vypadol informačný systém, ktorým sa riadi prevádzka letiska, pričom táto chyba zapríčinila zrušenie desiatok letov a meškanie ďalších. Ako informovala spoločnosť Fraport, ktorá zabezpečuje prevádzku frankfurtského letiska, výpadok zaznamenali medzi pol štvrtou nadránom a jednou poobede. Hoci na ten čas aktivovali záložné technologické systémy, letisko nebolo schopné fungovať bez problémov. Odporúčame:
Poľsko bude mať jedno z najväčších európskych letísk, posilní sa prepojenie s Čínou Podľa nemeckej tlačovej agentúry DPA frankfurtské letisko zrušilo 71 z celkového počtu 1 560 letov plánovaných na dnešný deň. Len nemecký prepravca Lufthansa musel zrušiť 23 letov, čo skrížilo plány vyše 2 600 pasažierom.

Viac k témam: Frankfurt nad Mohanom, letisko, Nemecko, zrušenie letov
Zdroj: Webnoviny.sk - Výpadok systému na frankfurtskom letisku spôsobil zrušenie desiatok letov © SITA Všetky práva vyhradené.

Published in Svet

BRATISLAVA 16. mája (WebNoviny.sk) - Asociácia vydavateľov tlače so znepokojením prijala správu o tom, že polícia SR odobrala investigatívnej novinárke Pavlíne Holcovej mobilný telefón vrátane SIM karty a napriek jej nesúhlasu sa pokúša prelomiť jeho ochranu, čím môžu byť ohrozené zdroje jej informácií.

Povinnosť chrániť zdroj

"Povinnosť chrániť zdroje je jednou z podstát novinárskej práce. Je to jednou z podmienok, pod ktorou občania poskytujú novinárom citlivé informácie, ktoré umožňujú zásadné odhalenia o korupcii alebo iných zlyhaniach štátnej moci," píše sa v stanovisku Asociácie vydavateľov tlače, ktoré agentúre SITA zaslala Eva Pauliaková. Vydavatelia tlače dodali, že platný tlačový zákon ukotvuje povinnosť zachovať mlčanlivosť o zdroji informácií tak, aby sa nedala zistiť totožnosť zdroja, pričom táto povinnosť explicitne platí aj vo vzťahu k nosičom informácií. Odporúčame:
Generálna prokuratúra našla deväť pochybení prokurátorov v spisoch zavraždeného novinára Kuciaka Povinnosť chrániť zdroj sa týka nielen vydavateľov periodickej tlače, ich zamestnancov, ale aj osôb, ktoré na základe zmluvných vzťahov poskytujú vydavateľom informácie. Právo na ochranu zdroja je pevne ukotvené aj v rozhodovacej praxi Európskeho súdu pre ľudské práva.

Žiadajú vysvetlenie

Ako sa píše v stanovisku vydavateľov tlače, s ohľadom na to, že mnohé z podozrení, ktoré sa objavili po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, smerujú práve k predstaviteľom orgánov činných v trestnom konaní, je dôsledná ochrana zdrojov dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. Najmä, keď existuje dôvodné riziko zneužitia takýchto informácií. Polícia a prokuratúra musia jasne vysvetliť svoj postup voči novinárke Pavlíne Holcovej, a rovnako na základe akého právneho základu a v akom rozsahu môže polícia a prokuratúra od novinára zisťovať zdroje jeho informácií. "Žiadame ministerstvo kultúry, aby v reakcii na udalosti posledných mesiacov pripravilo návrh legislatívnych opatrení, ktoré posilnia postavenie novinárov a odstránia nejasnosti dnešnej úpravy. Sme pripravení poskytnúť vám pri tomto procese plnú súčinnosť vrátane formulovania vlastných návrhov," uzatvorili vydavatelia.
Stanovisko Asociácie vydavateľov tlače podpísali: Alexej Fulmek, CEO Petit Press; Michal Teplica, CEO NMH; Marián Zima, CEO Šport a predseda AONE; Milan Dubec, CEO Ringier Axel Springer; Jozef Bajo, CEO Bauer; Vladimír Mužik, CEO MAFRA Slovakia; Emília Fullová CEO v zastúpení PEREX; Peter Halász, CEO JAGA Group; Lukáš Fila, CEO N Press; Peter Mertus, predseda AVT; Matthias Settele, generálny riaditeľ TV Markíza; Marcel Grega, generálny riaditeľ TV JOJ; Vahram Churguryan, riaditeľ sekcie spravodajstva a publicistiky RTVS; Hana Lyons, vedúca odboru televízneho spravodajstva a aktuálnej publicistiky RTVS; Petra Stano Maťašovská, vedúca odboru rozhlasového spravodajstva a aktuálnej publicistiky RTVS; Beáta Balogová, šéfredaktorka denníka SME; Matúš Kostolný, šéfredaktor Denník N; Jaroslav Vrábeľ, šéfredaktor Korzár; Nora Slišková, šéfredaktorka Pravda; František Múčka, šéfredaktor Konzervatívny denník Postoj; Júlia Kováčová, šéfredaktorka Newsroom Nový Čas; Juraj Porubský, šéfredaktor Forbes; Peter Bárdy, Aktuality.sk; Martin Mác, CEO www.zoznam.sk a Michaela Terenzani, editor-in-chief The Slovak Spectator.
So správou o odobratí mobilného telefónu novinárky prišiel portál Aktuality.sk. Podľa nich sa špeciálna prokuratúra snaží presvedčiť, že Pavla Holcová vydala mobil dobrovoľne. Novinárka, ktorá robila na kauzách so zavraždeným novinárom Aktuality.sk Jánom Kuciakom, tvrdí, že ak by to nespravila, vyrubia jej pokutu 1 650 eur a mobil by jej aj tak vzali.

Viac k témam: Asociácia vydavateľov tlače, Európsky súd pre ľudské práva, Ján Kuciak, Ministerstvo kultúry SR, mobilný telefón, Pavla Holcová, Polícia SR
Zdroj: Webnoviny.sk - Vydavateľov znepokojilo konanie polície voči novinárke Holcovej, apelujú na ochranu zdrojov © SITA Všetky práva vyhradené.

Published in Slovensko

WASHINGTON 16. mája (WebNoviny.sk) - Biely dom v stredu reagoval s pokojom na prekvapivé nové informácie z najvyšších miest Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR), že krajina zvažuje zrušiť nadchádzajúci summit so Spojenými štátmi.

Nemajú oficiálne stanovisko

"Ak sa chcú stretnúť, budeme pripravení. A ak sa nechcú, je to tak v poriadku," vyhlásila hovorkyňa Bieleho domu Sarah Huckabee Sandersová. Ako neskôr povedal prezident Donald Trump, Spojené štáty stále dúfajú, že sa summit uskutoční. Severná Kórea podľa neho Washington oficiálne neinformovala o tom, že by hrozilo zrušenie summitu. "Nič sme nevideli, nič sme nepočuli. Uvidíme, čo sa stane," povedal Trump. KĽDR v utorok náhle vyhlásila, že ruší schôdzku vysokopostavených predstaviteľov Severnej a Južnej Kórey, ktorá sa mala konať v stredu, a zvažuje aj zrušenie summitu so Spojenými štátmi, ktorý bol plánovaný na 12. júna a mal sa uskutočniť v Singapure. Dôvodom je konanie dvojtýždňového spoločného vojenského cvičenia armád Južnej Kórey a Spojených štátov, ktoré prebieha od piatku.

Kritika požiadaviek medzinárodného spoločenstva

Informovala o tom Kórejská ústredná tlačová agentúra (KCNA), ktorá je oficiálnym tlačovým orgánom severokórejského režimu. Tá neskôr priniesla aj stanovisko severokórejského ministerstva zahraničných vecí, podľa ktorého krajina nemá záujem o summit, ak je jeho cieľom len prinútiť KĽDR zbaviť sa svojich jadrových zbraní. Ministerstvo kritizovalo aj požiadavky zo strany medzinárodného spoločenstva, aby sa krajina vzdala nielen jadrových, ale aj biologických a chemických zbraní. Odporúčame:
KĽDR oznámila prekvapivý zvrat, ruší schôdzku s Južnou Kóreou a zvažuje zrušenie summitu s USA "Už nás nezaujíma rokovanie, ktorého jediným cieľom je zahnať nás do kúta s jednostrannou požiadavkou, ktorá spočíva v tom, aby sme sa vzdali našich rakiet. Takéto správanie by nás prinútilo premyslieť si, či budeme súhlasiť so summitom medzi Severnou Kóreou a USA," uvádza sa v stanovisku severokórejského ministerstva zahraničných vecí. Zo strany KĽDR ide o prekvapivý zvrat, keďže Pchjongjang už od februárovej zimnej olympiády v Južnej Kórei vysielal množstvo pozitívnych signálov smerom k Južnej Kórei aj Spojeným štátom a ešte v utorok ráno informoval o najnovších podrobnostiach plánovaného odstavenia a likvidácie svojho komplexu na testovanie jadrových zbraní.

Viac k témam: jadrové zbrane, Južná Kórea, Kim Čong-un, KĽDR Kórejská ľudovodemokratická republika, Severná Kórea, summit, USA
Zdroj: Webnoviny.sk - Trump odpovedal na možné zrušenie summitu s KĽDR s chladnou hlavou, čaká na oficiálne stanovisko © SITA Všetky práva vyhradené.

Published in Svet

NEW YORK 16. mája (WebNoviny.sk) - Euro v úvode stredajšieho obchodovania oproti doláru oslabilo, keďže medziročná inflácia v eurozóne sa v apríli spomalila na 1,2 percenta z marcových 1,3 percenta. Spoločná európska mena klesla na 1,1798 USD/EUR z hodnoty 1,1847 USD/EUR. Odporúčame:
Ľahká americká ropa si prilepšila o 35 centov, zdražel aj benzín Dolár však oslabil oproti japonskému jenu, a to na 110,19 JPY/USD z hodnoty 110,38 JPY/USD.

Viac k témam: svetové devízové trhy
Zdroj: Webnoviny.sk - Euro oslabilo voči doláru, spomalila sa medziročná inflácia v eurozóne © SITA Všetky práva vyhradené.

Published in Ekonomika

BRUSEL 16. mája (WebNoviny.sk) - Šéf Facebooku Mark Zuckerberg prijal pozvanie na návštevu Európskeho parlamentu (EP), aby tam vysvetlil nedávne problémy jeho spoločnosti týkajúce sa ochrany súkromia a obvinení zo zneužitia osobných údajov. Predseda EP Antonio Tajani uviedol, že Zuckerberg "bude v Bruseli čo najskôr, snáď už budúci týždeň" a stretne sa s parlamentnými lídrami a odborníkmi na občianske slobody a spravodlivosť. Odporúčame:
Brusel žiada zákaz testovania kozmetiky na zvieratách, podobný postoj očakáva aj od štátov Únie Zuckerbergova návšteva príde v čase, keď začína platiť nové Všeobecné nariadenie o ochrane údajov. Nariadenie Európskej únie, ktoré začne platiť 25. mája, dá miliónom európskych používateľov Facebooku väčšiu kontrolu nad tým, čo môžu firmy robiť s dátami o tom, čo zverejnia, vyhľadávajú alebo na čo klikajú.

Viac k témam: Antonio Tajani, Brusel, Európsky parlament, facebook, Mark Zuckerberg, ochrana osobných údajov
Zdroj: Webnoviny.sk - Zakladateľ Facebooku Zuckerberg navštívi Európsky parlament, témou bude ochrana osobných údajov © SITA Všetky práva vyhradené.

Published in Svet

BRATISLAVA 16. mája (WebNoviny.sk) - Poslanci NR SR v tajnom hlasovaní zvolili za člena Rady pre vysielanie a retransmisiu Pavla Holeštiaka. Jeho funkčné obdobie potrvá do 28. marca 2023.

Nahradí Joanidisa

Za Holeštiaka hlasovalo 82 poslancov, 26 bolo proti a 12 sa zdržalo. V rade nahradí Petra Joanidisa, ktorý 22. marca predsedovi NR SR Andrejovi Dankovi (SNS) oznámil, že sa vzdáva funkcie Poslanci dnes volili z troch kandidátov. Občianske združenie Spotrebiteľská informačná agentúra navrhlo za nového člena Rady pre vysielanie a retransmisiu Pavla Holeštiaka, ktorý pôsobí ako vedúci pobočky Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Živnostníka Dušana Budzaka nominoval nezaradený poslanec Peter Marček. Predsedníčka poslaneckého klubu SaS Natália Blahová navrhla Natáliu Holinovú (slobodné povolanie).

Čaká ich nové hlasovanie

Poslanci dnes v opakovanej tajnej voľbe nezvolili kandidátov na členov disciplinárnych senátov. Preto ich bude čakať nové hlasovanie. Potrebnú nadpolovičnú väčšinu hlasov poslancov nezískal nikto z kandidátov. Odporúčame:
Slovensko vyšle do Pobaltia desiatky vojakov a rôznu vojenskú techniku NR SR mala navrhnúť Súdnej rade SR piatich kandidátov na členov disciplinárnych senátov, a to štyroch sudcov a jednu osobu inú ako sudca. V marci zvolili iba Danu Wänkeovú (sudkyňa), ktorú navrhla poslankyňa Darina Gabániová (Smer-SD). Súdna rada Slovenskej republiky volí na obdobie troch rokov členov disciplinárnych senátov z kandidátov navrhnutých sudcovskými radami, ministrom spravodlivosti a NR SR. Dôvodom je vyhlásenie volieb členov disciplinárnych senátov z kandidátov navrhnutých NR SR je zánik členstva viacerých členov týchto senátov.

Podmienky zvolenia

Za člena disciplinárneho senátu môže byť zvolený sudca, ktorý vo funkcii sudcu pôsobí najmenej päť rokov, proti ktorému sa nevedie disciplinárne konanie alebo trestné stíhanie, ktorému nebolo uložené disciplinárne opatrenie a ktorý nie je členom Súdnej rady SR, predsedom súdu alebo podpredsedom súdu. Sudca môže byť zvolený za predsedu a člena disciplinárneho senátu najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Za člena disciplinárneho senátu môže byť podľa zákona o sudcoch zvolená aj iná osoba ako sudca, ktorá spĺňa podmienky na vymenovanie za sudcu podľa zákona o sudcoch.

Viac k témam: Národná rada SR, Pavol Holeštiak, RVR Rada pre vysielanie a retransmisiu, sudca, Súdna rada SR
Zdroj: Webnoviny.sk - Radu pre vysielanie a retransmisiu posilní Holeštiak, členov disciplinárnych senátov nepoznáme © SITA Všetky práva vyhradené.

Published in Slovensko

BRATISLAVA 16. mája (WebNoviny.sk) - Asociácia vydavateľov tlače so znepokojením prijala správu o tom, že polícia SR odobrala investigatívnej novinárke Pavlíne Holcovej mobilný telefón vrátane SIM karty a napriek jej nesúhlasu sa pokúša prelomiť jeho ochranu, čím môžu byť ohrozené zdroje jej informácií.

Povinnosť chrániť zdroj

"Povinnosť chrániť zdroje je jednou z podstát novinárskej práce. Je to jednou z podmienok, pod ktorou občania poskytujú novinárom citlivé informácie, ktoré umožňujú zásadné odhalenia o korupcii alebo iných zlyhaniach štátnej moci," píše sa v stanovisku Asociácie vydavateľov tlače, ktoré agentúre SITA zaslala Eva Pauliaková. Vydavatelia tlače dodali, že platný tlačový zákon ukotvuje povinnosť zachovať mlčanlivosť o zdroji informácií tak, aby sa nedala zistiť totožnosť zdroja, pričom táto povinnosť explicitne platí aj vo vzťahu k nosičom informácií. Odporúčame:
Generálna prokuratúra našla deväť pochybení prokurátorov v spisoch zavraždeného novinára Kuciaka Povinnosť chrániť zdroj sa týka nielen vydavateľov periodickej tlače, ich zamestnancov, ale aj osôb, ktoré na základe zmluvných vzťahov poskytujú vydavateľom informácie. Právo na ochranu zdroja je pevne ukotvené aj v rozhodovacej praxi Európskeho súdu pre ľudské práva.

Žiadajú vysvetlenie

Ako sa píše v stanovisku vydavateľov tlače, s ohľadom na to, že mnohé z podozrení, ktoré sa objavili po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, smerujú práve k predstaviteľom orgánov činných v trestnom konaní, je dôsledná ochrana zdrojov dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. Najmä, keď existuje dôvodné riziko zneužitia takýchto informácií. Polícia a prokuratúra musia jasne vysvetliť svoj postup voči novinárke Pavlíne Holcovej, a rovnako na základe akého právneho základu a v akom rozsahu môže polícia a prokuratúra od novinára zisťovať zdroje jeho informácií. "Žiadame ministerstvo kultúry, aby v reakcii na udalosti posledných mesiacov pripravilo návrh legislatívnych opatrení, ktoré posilnia postavenie novinárov a odstránia nejasnosti dnešnej úpravy. Sme pripravení poskytnúť vám pri tomto procese plnú súčinnosť vrátane formulovania vlastných návrhov," uzatvorili vydavatelia.
Stanovisko Asociácie vydavateľov tlače podpísali: Alexej Fulmek, CEO Petit Press; Michal Teplica, CEO NMH; Marián Zima, CEO Šport a predseda AONE; Milan Dubec, CEO Ringier Axel Springer; Jozef Bajo, CEO Bauer; Vladimír Mužik, CEO MAFRA Slovakia; Emília Fullová CEO v zastúpení PEREX; Peter Halász, CEO JAGA Group; Lukáš Fila, CEO N Press; Peter Mertus, predseda AVT; Matthias Settele, generálny riaditeľ TV Markíza; Marcel Grega, generálny riaditeľ TV JOJ; Vahram Churguryan, riaditeľ sekcie spravodajstva a publicistiky RTVS; Hana Lyons, vedúca odboru televízneho spravodajstva a aktuálnej publicistiky RTVS; Petra Stano Maťašovská, vedúca odboru rozhlasového spravodajstva a aktuálnej publicistiky RTVS; Beáta Balogová, šéfredaktorka denníka SME; Matúš Kostolný, šéfredaktor Denník N; Jaroslav Vrábeľ, šéfredaktor Korzár; Nora Slišková, šéfredaktorka Pravda; František Múčka, šéfredaktor Konzervatívny denník Postoj; Júlia Kováčová, šéfredaktorka Newsroom Nový Čas; Juraj Porubský, šéfredaktor Forbes; Peter Bárdy, Aktuality.sk; Martin Mác, CEO www.zoznam.sk a Michaela Terenzani, editor-in-chief The Slovak Spectator.
So správou o odobratí mobilného telefónu novinárky prišiel portál Aktuality.sk. Podľa nich sa špeciálna prokuratúra snaží presvedčiť, že Pavla Holcová vydala mobil dobrovoľne. Novinárka, ktorá robila na kauzách so zavraždeným novinárom Aktuality.sk Jánom Kuciakom, tvrdí, že ak by to nespravila, vyrubia jej pokutu 1 650 eur a mobil by jej aj tak vzali.

Viac k témam: Asociácia vydavateľov tlače, Európsky súd pre ľudské práva, Ján Kuciak, Ministerstvo kultúry SR, mobilný telefón, Pavla Holcová, Polícia SR
Zdroj: Webnoviny.sk - Vydavatelia sa búria voči konaniu polície, žiadajú posilnenie legislatívy na ochranu novinárov © SITA Všetky práva vyhradené.

Published in Slovensko

BRATISLAVA 16. mája 2018 (WBN/PR) - Požičiavaniu peňazí v rôznych formách sa na Slovensku nevyhýbame. Ako vyplynulo z prieskumu spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, až 47,3% oslovených respondentov potvrdilo, že má k požičiavaniu peňazí pozitívny, či skôr pozitívny vzťah. Nejde však o bezhlavé zadlžovanie. Ak sa rozhodneme požičať si peniaze, zvyčajne ide o drahšie veci, na ktoré si nevieme našetriť. Prieskum realizovala spoločnosť začiatkom mája na vzorke 1050 respondentov. „Z prieskumu vyplynulo, že len 6% z nás si odmieta peniaze požičať, bez ohľadu na okolnosti a 46,2% respondentov potvrdilo, že je ochotných urobiť tak, len v nevyhnutnom prípade. Zodpovednejšie pristupujú k zadlžovaniu ženy, z ktorých len 9,7% uviedlo, že majú k požičiavaniu peňazí pozitívny alebo skôr pozitívny vzťah, oproti 16,3% oslovených mužov“ spresňuje Pavol Antálek, obchodný a marketingový riaditeľ spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia.

Legislatíva pomáha, aj obmedzuje

Sprísňovanie podmienok čerpania pôžičiek a úverov zo strany nebankových spoločností, ale aj bánk, ľudí názorovo rozdeľuje. Celkovo 51,3% oslovených respondentov uviedlo, že v súčasnosti je pre nich získať potrebný úver ťažšie, ako tomu bolo v minulosti. „Zaujímavé je vnímanie okliešťovania pravidiel čerpania pôžičiek a úverov. Zdá sa, že ľudia rozumejú potrebe ochrany, na druhej strane sú si však vedomí, že ak budú potrebovať požičať si peniaze, prístup k nim nemusí byť pre nich jednoduchý. Z nášho prieskumu jasne vyplynulo, že až 40,4% berie sprísnenie legislatívnych pravidiel pozitívne a to najmä z dôvodu vlastnej ochrany, pred možným nesplácaním úveru. Ambivalentných však bolo v tejto otázke až 35,2% respondentov, ktorí zmeny legislatívy vnímajú rozporuplne“ potvrdil Pavol Antálek. Obavy z ďalšieho sprísňovania pravidiel poskytovania a čerpania pôžičiek a úverov pociťuje 46,5% oslovených respondentov, pričom je zaujímavé, že až 57,1% z nich spadá do skupiny vysokoškolsky vzdelaných. Zároveň 47,8% respondentov súhlasilo s názorom, že legislatívne zásahy štátu voči nebankovým spoločnostiam obmedzili dostupnosť úverov pre bežných Slovákov.

Zmeny podporujú sporenie

Problematickosť čerpania pôžičiek a úverov nás na druhej strane zdá sa núti viac sporiť. V rámci realizovaného prieskumu 54% respondentov potvrdilo, že sa snažia peniaze šetriť peniaze pravidelne. Občas si niečo usporí 37% respondentov a doslova zo dňa na deň, bez snahy ušetriť si peniaze žije približne 9% oslovených. Zároveň sa potvrdilo, že s výškou dosiahnutého vzdelania zároveň stúpa snaha zabezpečiť sa šetrením na horšie časy  a nepredvídateľné situácie.

Viac k témam: pôžička, PROFI CREDIT Slovakia, úver
Zdroj: Webnoviny.sk - Sprísňovanie pravidiel čerpania pôžičiek Slovákov rozdeľuje © SITA Všetky práva vyhradené.

Published in Slovensko

BRATISLAVA 16. mája (WebNoviny.sk) - Pre chýbajúcu kvalitnú cestnú infraštruktúru sa regióny na východe Slovenska odborne aj ľudsky vyprázdňujú. Ako upozornilo opozičné hnutie Sme rodina, plánovaná rýchlostná cesta R4 od hranice s Poľskom po Prešov je stále len vo fáze prípravy, a to pre neschopnosť a nezáujem súčasnej slovenskej vlády.

Via Carpatia

Východ krajiny podľa hnutia čaká už desaťročia na kvalitnú infraštruktúru, ktorá by umožnila zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov. "Výsledkom dlhodobého ignorovania zo strany všetkých vlád v Bratislave je nielen absentujúca diaľnica na východ, ale aj postupný nedostatok technicky a odborne zdatných pracovníkov, ktorí by sa na východe krajiny dokázali uživiť," povedal v stredu predseda hnutia Boris Kollár. Plánovaná trasa R4 od hranice s Poľskom do Prešova v dĺžke 70 kilometrov spolu s fungujúcou diaľnicou D1 medzi Prešovom a Košicami, ako aj so sprevádzkovaným úsekom R4 Košice - Milhosť pri hranici s Maďarskom bude súčasťou medzinárodného cestného koridoru Via Carpatia. Ten vedie od Baltického mora k Egejskému, z Klajpedy do Solúna, cez sedem krajín na východe Európskej únie - Litva, Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a Grécko.

Spochybnili termín

Chýbajúce úseky R4 na Slovensku v rámci Via Carpatie by mali byť hotové v roku 2027, tímlíder pre dopravu za hnutie Sme rodina Miloš Svrček tento termín spochybnil. "Rok 2027 je absolútne nereálny, pretože stále dochádza k posúvaniu termínov, skôr je reálny termín po roku 2030. Toto je výsledok a koncepcia ministerstva dopravy na rozvoj a prepojenie diaľničnej cestnej infraštruktúry, ktorá je zahrnutá do Via Carpatia," informoval Svrček s tým, že výstavba úsekov R4 v SR by podľa dokumentácie mohla stáť predbežne 470 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty. Odporúčame:
Kollár očakával rozhodnutie Kisku, Sme rodina chce predstaviť vlastného kandidáta na prezidenta V súčasnosti je v súťaži na výstavbu prvá etapa severozápadného obchvatu Prešova na R4 (4,3 km), na budúci rok by sa mala začať súťaž aj na stavbu druhej etapy (10,2 km). Príprava úsekov R4 štátna hranica SR/Poľsko - Hunkovce (7,9 km) a Hunkovce - Ladomirová (8,2 km) je v procese dokumentácie pre územné rozhodnutie, resp. stavebné povolenie. V procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) je zvyšných šesť chýbajúcich úsekov R4 Svidník - Rakovčík (6 km), Rakovčík - Radoma (7 km), Radoma - Giraltovce (7,5 km), Giraltovce - Kuková (6,5 km), Kuková - Lipníky (8 km) a Lipníky - Kapušany (4 km).

Vláda robí úplný opak

"Celková intenzita dennej dopravy na R4 medzi Duklou a Prešovom je osemtisíc vozidiel, z toho polovica je nákladná cestná doprava, ktorá ničí cestné komunikácie a spôsobuje ťažkosti obyvateľom týchto miest. Vláda robí úplný opak, čo by mala spraviť," uviedol Svrček. "Vláda sa totiž rozhoduje, že možno pôjde do výstavby len polovičných variantov diaľnic. Hlavný argument - zníženie o polovicu nákladov na výstavbu cestnej infraštruktúry. Aj odborná verejnosť jasne vie, že je to v podstate alibizmus zo strany vlády, pretože tým, že pôjdete do výstavby polovičných variantov, neznamená to, že znížite predpokladané sumy o polovicu," dodal Svrček. Maďarsko má dokončiť svoje úseky v rámci Via Carpatie do roku 2022, chýba dobudovať 56 km diaľnice od hranice so SR do Miskolca. Poľsko by malo svoju časť koridoru dokončiť do roku 2024. Svrček poznamenal, že z Košíc do Bratislavy sa bude dať ísť plynule po diaľnici skôr cez Maďarsko ako po Slovensku. "Čo sa týka Poľska, úsek Via Carpatia od severu po juh po Vyšný Komárnik, Duklu má dĺžku sedemsto km. Minulý rok vláda bývalej premiérky Beaty Szydlo rozhodla, že naakumuluje celkom 5 mld. eur na dostavbu zvyšných chýbajúcich úsekov pri Lubline a Rzeszówe," priblížil Svrček s tým, že je to o prioritách.

Viac k témam: Boris Kollár, diaľnica, Miloš Svrček, rýchlostná cesta R4, Sme Rodina Boris Kollár, Via Carpatia, Vláda SR
Zdroj: Webnoviny.sk - Hnutie Sme rodina sa pustilo do vlády pre chýbajúcu infraštruktúru, robí vraj všetko naopak © SITA Všetky práva vyhradené.

Published in Ekonomika
Strana 1 z 4

Reklama

Anketa

Rozmýšľali ste o premiestnení Vašej firmy do daňového raja?

áno, už som tak urobil - 14.3%
áno pripravujem sa na to - 35.7%
nie nerozmýšľal som - 35.7%
nie nerozmýšľal som a ani tak neurobím - 14.3%
The voting for this poll has ended on: september 9, 2013

K2 Tags

K2 Login

K2 Calendar

« May 2018 »
Mon Tue Wed Thu Fri Sat Sun
  1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31      

Partneri projektu

judikaty sita

Ekonomický portál financnik.sk Vám prináša

ginal robinson banner