12. november 2019
Facebook

9.11.2019 (Webnoviny.sk) - Podpredseda strany Smer-SD Juraj Blanár ocenil rozhodnutie Martina Glváča (Smer-SD) odstúpiť z postu podpredsedu parlamentu. Povedal to v diskusnej relácií RTVS Sobotné dialógy. Blanár si myslí, že takýto krok by mali urobiť aj iní, ktorí mali nadštandardné styky s Marianom K.

Stretnutie Matoviča a Mariána K.

Spomenul predsedu strany Sloboda a Solidarita Richarda Sulíka a lídra hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Igora Matoviča. Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Eduard Heger označil Glváča za spojku Mariana K. Glváč z funkcie odstúpil vo štvrtok 7. novembra. „Matovič sedel šesť hodín s Marianom K. Tvrdí, že s ním hovoril vo verejnom záujme. Vyzývam ho, aby zverejnil nahrávku,“ povedal Blanár. Heger sa Blanára spýta, odkiaľ má informáciu, že s Marianom K. strávil Matovič šesť hodín. „Stretol sa s ním na hodinu. Stretnutie bolo v poriadku,“ uviedol Heger. „Vieme, že vy máte tú nahrávku, tak vás vyzývame, zverejnite ju. Nemáme sa čoho báť. Glváč bol spojka Mariana K. Matovič sa s ním stretol, lebo mu povedal, že má informáciu o trestnom čine, tak si to šiel vypočuť,“ dodal poslanec OĽaNO s tým, že politické špičky Smeru sú úzko prepojené na mafiu.

Odstúpenie Glváča

Blanár je rád, že Marian K. je trestne stíhaný práve za vlády Smeru. Heger mu pripomenul, že Smeru sa rozpadla vláda a na námestia chodili protestovať desaťtisíce ľudí. Glváč čelil tlaku na odstúpenie od 21. októbra. V Threeme si údajne s Marianom K. dohadoval biznis s pozemkami na Čiernej Vode a rozoberal, ako sa má rekonštruovať vláda po odchode Roberta Fica z postu premiéra. Ďalšiu údajnú komunikáciu medzi Glváčom a Marianom K. z rokov 2014 až 2016 cez aplikáciu Viber zverejnil Matovič. Podpredseda Smeru Juraj Blanár kritizuje, že opoziční poslanci postupným zverejňovaním komunikácie môžu narúšať vyšetrovanie. „Vyzývam ich, aby s tým prestali,“ uviedol.

Viac k témam: Kočner komunikácia Threema
Zdroj: Webnoviny.sk - Heger nazval Glváča Kočnerovou spojkou, Blanár žiada zverejniť nahrávku s Matovičom © SITA Všetky práva vyhradené.

9.11.2019 (Webnoviny.sk) - Francúzski biskupi schválili plán na finančné odškodnenie pre ľudí, ktorých sexuálne zneužívali predstavitelia cirkvi. V sobotu počas ich polročného zhromaždenia 120 biskupov odobrilo vytvorenie cirkevného fondu pre obete sexuálneho zneužívania. Remešský arcibiskup Eric de Moulins-Beaufort oznámil, že platby uznajú "ticho, nedbalosť, nezáujem, nedostatočné reakcie a zlé rozhodnutia," ktorým čelili obete duchovných. Na veľkosti fondu a spôsobe platieb sa podľa neho biskupi ale nedohodli. O podrobnostiach zavedenia plánu budú diskutovať na ďalšom zhromaždení v apríli. Cirkev plánuje v rámci zaplnenia fondu požiadať aj o dary.

Viac k témam: katolícka cirkev, sexuálne zneužívanie detí
Zdroj: Webnoviny.sk - Obete sexuálneho zneužívania kňazmi finančne odškodnia, biskupi vytvoria špeciálny fond © SITA Všetky práva vyhradené.

9.11.2019 (Webnoviny.sk) - Hlasovanie o prelomení veta prezidentky v prípade predĺženia moratória na zverejňovanie prieskumov verejnej mienky zo 14 na 50 dní pred voľbami bude mať inú podobu. V relácií RTVS Sobotné dialógy to uviedol podpredseda Smeru-SD Juraj Blanár. Argumentuje tým, že teraz vedia, že zaň hlasovala Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS).

Heger vidí zásah do ústavy

„Musíme to vyhodnotiť. Rokovať budeme s Mostom-Híd. Poznáme ich názor, budeme rokovať o našich argumentoch,“ uviedol s tým, že Smer s ĽSNS nespolupracuje. Predseda poslaneckého klubu hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti Eduard Heger kritizuje snahu predĺžiť moratórium. „Už len čakám, kedy nám zakážete aj dýchať,“ adresoval Blanárovi. Ako dodal, proti predlžovaniu moratória je tiež premiér Peter Pellegrini (Smer-SD). „Vidíme, že ani v strane nie je jednota,“ myslí si opozičný poslanec. Predĺžením moratória chcú podľa Blanára chrániť voliča pred manipuláciou. Heger v tom vidí zásah do Ústavy SR. „Ústava hovorí, že máme právo na slobodu prejavu a právo na informácie je zaručené. Je to strata súdnosti, keď siahate občanom na ich základné práva,“ myslí si Heger.

Zákaz nie je cesta

Blanár tvrdí, že v okolitých krajinách robia prieskumy inštitúcie kontrolovateľné verejnosťou. Heger tvrdí, že u nás existujú agentúry, ktoré robia prieskumy poctivo, ale aj také, ktoré vzniknú mesiac alebo dva pred voľbami a nevieme, ako k číslam preferencií prišli. „Ak sa chceme baviť o zlých a dobrých agentúrach, poďme sa o tom rozprávať. Zákaz nie je cesta. Otvorme debatu, či zriadiť štátnu agentúru,“ uviedol Heger. Blanár reagoval, že v Smere sú „za akékoľvek dobré riešenia, ktoré ľudí ochránia pred manipuláciou“.

Viac k témam: moratórium
Zdroj: Webnoviny.sk - Predĺžením moratória chce Smer-SD chrániť ľudí pred manipuláciou, ale hlasovanie bude už iné © SITA Všetky práva vyhradené.

9.11.2019 (Webnoviny.sk) - Pád Berlínskeho múru v novembri 1989 vyvolal prekvapivo rozpačité reakcie aj v niektorých štátoch, ktoré patrili do „západného tábora“. Ako pre agentúru SITA uviedol historik z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Matej Ivančík, išlo najmä o Veľkú Britániu a Francúzsko.

Lepšie artikulovali svoje záujmy

„Predovšetkým sa ukázalo, že status rozdelenej Európy predstavoval rámec, v ktorom Veľká Británia a Francúzsko vedeli lepšie artikulovať svoje záujmy,“ povedal. Britská premiérka Margaret Thatcherová bola podľa historika vyslovene proti zjednoteniu Nemecka, pretože sa bála jeho silného ekonomického vplyvu v Poľsku, Česko-Slovensku a Maďarsku. „Francúzsky prezident Francois Mitterrand sa síce snažil uprednostniť politické dôsledky pred ekonomickými, ale rovnako sa k prípadnému zjednoteniu staval skepticky. Mitterrand si však myslel, že za uznanie zjednotenia sa mu podarí zatlačiť na západonemeckého kancelára Helmuta Kohla v otázke prijatia spoločnej meny,“ uviedol Ivančík. Historik zároveň zdôraznil, že inak vnímali udalosti v Moskve a vo Washingtone. „Prezident George Bush starší načúval jednotlivým poradcom a do značnej musel najmä v priebehu udalostí reflektovať záujmy NATO. Lenže ani samotní členovia aliancie nepresadzovali jednotnú líniu a v súvislosti so zjednotením Nemecka sa obávali straty vplyvu. Kľúčové však bolo vyhnúť sa akémukoľvek vnútornému konfliktu. V tomto ohľade sa ukázalo, aj v súvislosti s vôľou obyvateľov NDR, že tento scenár sú schopní najlepšie zabezpečiť samotní Nemci a Nemky. Helmut Kohl sa mohol spoliehať na reálnu podporu, voči ktorej si mocnosti netrúfli vystúpiť,“ povedal Ivančík.

Gorbačov hral o čas

Pokiaľ ide o postoj Sovietskeho zväzu, generálny tajomník Michail Gorbačov hral podľa Ivančíka o čas. „Trápil ho predovšetkým neúspech domácich ekonomických reforiem a strach z vnútorných nepokojov. Okrem toho, Sovietsky zväz zúfalo potreboval pôžičku, ktorú mu Kohl bol ochotný poskytnúť. Sovietske médiá pomerne slobodne informovali už aj o páde Berlínskeho múru, Gorbačov však nebol nadšený z verejného deklarovania unifikácie Nemecka. Avšak, uvedomoval si, že z vývoja v Nemecku sa môže poučiť a nadobudnuté skúsenosti aplikovať na prípadné ďalšie problematické situácie,“ vysvetlil historik. Po tom čo, na prekvapenie mnohých, Gorbačov kývol na zjednotenie Nemecka, zaujímala ho podľa Ivančíka predovšetkým otázka rozšírenia NATO. „Hoci stiahnutie sovietskych vojsk z NDR, a rovnako aj denuklearizáciu oboch nemeckých štátov, považovali za pragmatické riešenie aj Gorbačov, aj Kohl, sľub o nerozšírení NATO na Východ nakoniec nebol dodržaný. Rovnako aj Thatcherová musela ustúpiť. Hoci celá situácia bola nakoniec riešená vo formáte 2+4, skutočnými ťahúňmi zjednotenia boli Nemci, ktorým sa podarilo presvedčiť Spojené štáty a Sovietsky zväz,“ dodal.

Otvorené hranice

Deviateho novembra 1989 oznámil v televíznom vysielaní člen vedenia Nemeckej demokratickej republiky Günter Schabowski, že hranice NDR sú s okamžitou platnosťou otvorené. V nasledujúcich hodinách začali desiatkytisíc obyvateľov Východného Berlína prechádzať do Západného Berlína. Múr, ktorý stál od roku 1961, bol postupne zbúraný, iba niekoľko úsekov bolo zachovaných ako pripomienka rozdelenia Nemecka. Spolková republika Nemecko a Nemecká demokratická republika sa oficiálne zjednotili 30. novembra 1990.

Viac k témam: Berlínsky múr, Sovietsky zväz, Univerzita Komenského v Bratislave
Zdroj: Webnoviny.sk - Margaret Thatcherová bola proti zjednoteniu Nemecka, bála sa jeho vplyvu aj v Československu © SITA Všetky práva vyhradené.

9.11.2019 (Webnoviny.sk) - Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vydal výstrahu prvého stupňa pred silným dažďom. Výstraha platí pre Žilinský, Trenčiansky a Banskobystrický kraj a časť východného Slovenska. Ide o okresy Poprad, Rožňava, Gelnica, Spišská Nová Ves, Levoča, Kežmarok, Prešov, Sabinov, Stará Ľubovňa a Bardejov. Meteorológovia v niektorých okresoch očakávajú výskyt dažďa s úhrnom zrážok 50 až 80 milimetrov. Tento úhrn zrážok predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské aktivity.

Viac k témam: počasie, silné dažde
Zdroj: Webnoviny.sk - Meteorológovia varujú pred silným dažďom, zasiahne časť Slovenska © SITA Všetky práva vyhradené.

9.11.2019 (Webnoviny.sk) - Pri dopravnej nehode, ktorá sa stala v piatok vo večerných hodinách na obchvate mesta Bardejov, vyhasol život 16-ročného chlapca. Ako informuje polícia na Facebooku, osobné auto zrazilo chodca, ktorý zraneniam na mieste podľahol. Príčiny nehody polícia vyšetruje.

Viac k témam: dopravná nehoda
Zdroj: Webnoviny.sk - Foto: Len 16-ročný chlapec zomrel po zrážke s autom, polícia nehodu vyšetruje © SITA Všetky práva vyhradené.

9.11.2019 (Webnoviny.sk) - Ak by sa voľby do Národnej rady SR konali tento víkend, vyhral by Smer-SD. Strana Sloboda a Solidarita (SaS) by sa s piatimi percentami len tesne dostala do parlamentu. Vyplýva to z prieskumu agentúry FOCUS, ktorý sa uskutočnil 30. októbra až 6. novembra na vzorke 1 020 respondentov nad 18 rokov a výsledky poskytla agentúre SITA. Prieskum FOCUS realizoval pre koalíciu strán Progresívne Slovensko/Spolu.

Prepad liberálov, stúpanie Za ľudí

Smer-SD v prieskume skončil na prvom mieste so ziskom 20 percent. Druhú priečku obsadila koalícia strán Progresívne Slovensko/Spolu s 11,7 percenta. Na treťom mieste je strana exprezidenta Andreja Kisku Za ľudí, ktorá by získala 10,6 percenta. Štvrtá priečka patrí Ľudovej strane Naše Slovensko, ktorú by podporilo 10,3 percenta respondentov. Sme rodina by získala sedem percent, Slovenská národná strana 6,8 percenta, KDH a OĽaNO zhodne po 5,7 percenta. Posledným subjektom, ktorý by sa dostal do Národnej rady Slovenskej republiky by bola strana SaS s piatimi percentami. Do parlamentu by sa nedostala Bugárova strana Most-Híd, ktorá v prieskume získala 4,1 percenta.

Rozdelenie kresiel

Víťazná strana Smer-SD by v parlamente získala 36 kresiel. Koalícia PS/Spolu 21, Za ľudí a ĽSNS zhodne po 19. Hnutie Sme rodina by spolu so Slovenskou národnou stranou obsadili po 13 kresiel. KDH a OĽaNO by prináležalo zhodne po desať kresiel, SaS deväť. Respondentom bola položená nasledujúca otázka: „Teraz si, prosím, predstavte, že by sa parlamentné voľby konali tento víkend a kandidovali by nasledujúce politické strany a hnutia. Ktorej strane alebo hnutiu by ste dali svoj hlas?“ Voliť by nešlo 14,4 percenta respondentov a 10,5 percenta odpovedalo „neviem“. Ostatných 75,1 percenta rozdelilo svoje hlasy nasledovne:
Politická strana november 2019 október 2019
Smer-SD 20,0% 22,0%
koalícia PS/Spolu 11,7% 11,0%
Za ľudí 10,6% 9,1%
ĽSNS 10,3% 10,2%
Sme rodina 7,0% 7,2%
SNS 6,8% 6,9%
KDH 5,7% 6,5%
OĽaNO 5,7% 6,0%
SaS 5,0% 5,2%
Most-Híd 4,1% 3,8%
SMK - MKP 3,5% 3,2%
Vlasť 3,0% 1,8%
Dobrá voľba 2,9% 2,4%
Máme toho dosť! 1,0% 1,2%
iná strana 2,7% 3,5%


Viac k témam: volebný prieskum, Za ľudí - Kiskova politická strana
Zdroj: Webnoviny.sk - Kiska predbehol kotlebovcov, SaS je na hranici zvoliteľnosti a Most-Híd by v parlamente chýbal © SITA Všetky práva vyhradené.

9.11.2019 (Webnoviny.sk) - K pádu Berlínskeho múru pred 30 rokmi prispela aj predčasne a nepresne interpretovaná informácia o zjednodušení vycestovania pre obyvateľov bývalej Nemeckej demokratickej republiky (NDR). Po jej odvysielaní vo večerných správach sa v priebehu niekoľkých desiatok minút začali na prísne strážených hraničných priechodoch so Spolkovou republikou Nemecko (SRN) zhromažďovať ľudia rozhodnutí vycestovať do západnej časti rozdelenej krajiny.

Nespokojní občania NDR utekali z krajiny

Nemecko si po skončení 2. svetovej vojny víťazné mocnosti (USA, Sovietsky zväz, Spojené kráľovstvo a Francúzsko) rozdelili na štyri okupačné zóny a Berlín na štyri sektory, ktoré potom tieto krajiny spravovali. Po roku 1946 začali narastať rozpory medzi západnými spojencami a bývalým Sovietskym zväzom, čo postupne viedlo k vzniku takzvanej Železnej opony. Vnútorný pas, ktorý obyvateľom umožňoval prechod medzi zónami, sovietmi ovládaná časť krajiny udeľovala čoraz zriedkavejšie. Dôvodom bol narastajúci počet ľudí, ktorí sa rozhodli ich sektor opustiť. Odchádzali predovšetkým kvalifikovaní pracovníci. V roku 1961 začala východonemecká vláda s výstavbou Berlínskeho múru. Pri pokuse o prekonanie tejto prísne stráženej hranice zahynulo celkom 139 ľudí. V 80. rokoch minulého storočia sa do čela Komunistickej strany Sovietskeho zväzu sa dostal reformný politik Michail Gorbačov a väčšina krajín vtedajšieho socialistického bloku zápasila s vážnymi ekonomickými problémami. Čiastočné uvoľňovanie režimu v niektorých krajinách využili nespokojní občania NDR a začali z krajiny hromadne utekať, často aj s celými rodinami, cez Maďarsko či susedné Poľsko, kde v júnových voľbách v roku 1989 zvíťazilo opozičné hnutie Solidarita.

Utečenci zaplnili ambasádu v Prahe

Šanca vycestovať do západnej Európy z týchto štátov bola pre nich neporovnateľne vyššia. V lete 1989 tisíce utečencov zaplnili aj areál západonemeckej ambasády Prahe. Vtedajšie Československo im ale bez súhlasu NDR nechcelo odchod do SRN umožniť. Napokon sa dohodli obe nemecké vlády a východní Nemci mohli do SRN odísť v špeciálne vypravených vlakoch. Exodus obyvateľstva sa vláda NDR rozhodla zmierniť čiastočným uvoľnením hraničného režimu. Večer 9. novembra 1989 na tlačovej konferencii člen politbyra vládnucej strany Günter Schabowski informoval novinárov o pripravovaných zmenách. Na otázku, odkedy začnú nové pravidla platiť, zaskočený politik po chvíli váhania odpovedal „Podľa môjho názoru... no hneď, okamžite“. Tieto slová spustili lavínu udalostí, ktoré v nasledujúcich dňoch a mesiacoch zasiahli nielen Nemecko, ale aj ostatné krajiny strednej a východnej Európy. Rozdelené Nemecko sa nasledujúci rok 3. októbra 1990 zjednotilo, keď sa päť spolkových krajín bývalej NDR začlenilo do Spolkovej republiky Nemecko.


Viac k témam: Berlínsky múr, výročie
Zdroj: Webnoviny.sk - Video: V Nemecku pred 30 rokmi padol Berlínsky múr, pomohla nesprávne interpretovaná informácia © SITA Všetky práva vyhradené.

9.11.2019 (Webnoviny.sk) - Zemetrasenie s magnitúdom 5,9, ktoré v piatok ráno zasiahlo severozápad Iránu, zanechalo 520 zranených. V sobotu o tom informovala štátna televízia. Počet zranených aktualizovali po tom, čo sa skončili záchranné operácie vo viac ako 80 odľahlých dedinách v okrese Tark v provincii Východný Azerbajdžan. Pôvodne stanovený počet zranených bol viac ako 300. Televízia uviedla, že 28 ľudí museli so zraneniami hospitalizovať. Zvyšok utrpel len ľahšie zranenia. Počet mŕtvych je stále päť.



Viac k témam: zemetrasenie
Zdroj: Webnoviny.sk - Video: Irán zasiahlo silné zemetrasenie, zanechalo stovky zranených a najmenej päť mŕtvych osôb © SITA Všetky práva vyhradené.

9.11.2019 (Webnoviny.sk) - Nezaradená poslankyňa NR SR Viera Dubačová (Spolu) predložila do parlamentu návrh novely Zákonníka práce, ktorým chce umožniť mladým ľuďom starším ako 15 rokov s ukončenou povinnou školskou dochádzkou nastúpiť na letné brigády. Zákonník práce im v súčasnosti podľa poslankyne aj takúto formu práce neopodstatnene zakazuje.

Podnety zamestnávateľov

Legislatívny návrh podľa Dubačovej vychádza nielen z podnetov zamestnávateľov v rámci ankety Byrokratický nezmysel roka, ale aj z konkrétnych podnetov mladých ľudí, doručených napríklad verejnej ochrankyni práv. V nich sa mladí ľudia sťažovali, že môžu brigádovať až po skončení letných prázdnin, keďže podmienka ukončenia desaťročnej povinnej školskej dochádzky uplynie až 31. augusta. Zákonník práce v súčasnosti zamestnávateľovi zakazuje dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý by predchádzal dňu, keď mladý človek skončí povinnú školskú dochádzku.

Štát by prácu nemal zakazovať

V nadväznosti na školský zákon to znamená, že 31. august možno dohodnúť ako deň nástupu do práce, no všetky predchádzajúce prázdninové dni nie. "Pokiaľ sa mladý človek slobodne rozhodne napríklad brigádovať v lete nasledujúcom po školskom vyučovaní v poslednom roku povinnej školskej dochádzky, štát by takéto rozhodnutie nemal zakazovať. Na tomto názore je potrebné trvať o to viac, že zákonodarca následne svojvoľne hovorí, že po takmer dvojmesačnom zákaze je možné na brigádu nastúpiť 31. augusta," uviedla poslankyňa Dubačová. Navrhuje preto, aby mal zamestnávateľ právo dohodnúť ako deň nástupu do práce najskôr deň, ktorý nasleduje po dni skončenia obdobia školského vyučovania v školskom roku, v ktorom fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku. V zásade bude týmto dňom 1. júl.

Viac k témam: brigáda, Zákonník práce
Zdroj: Webnoviny.sk - Niektorí tínedžeri by mohli brigádovať počas leta, Dubačová chce zmeny v Zákonníku práce © SITA Všetky práva vyhradené.

Reklama

Anketa

Rozmýšľali ste o premiestnení Vašej firmy do daňového raja?

áno, už som tak urobil - 14.3%
áno pripravujem sa na to - 35.7%
nie nerozmýšľal som - 35.7%
nie nerozmýšľal som a ani tak neurobím - 14.3%
The voting for this poll has ended on: september 9, 2013

Partneri projektu

judikaty sita

Ekonomický portál financnik.sk Vám prináša

ginal robinson banner