Gangy sa spolčujú podľa etnickej príslušnosti, pričom jednotlivé skupiny si nárokujú na rôzne časti Viedne. Oblasť okolo jednej z hlavných viedenských železničných staníc, majú teraz pod kontrolou Severoafričania a je pokladaná za najhoršiu časť v meste práve pre spomínanú zločinnosť.LONDÝN/VIEDEŇ 28. januára (WebNoviny.sk) - Rakúšania žijú v strachu, že na nich zaútočia gangy migrantov - obavy vyvoláva vlna násilia, ktorú zažíva hlavné mesto Viedeň. Napísal to dnes britský denník Daily Express na svojej webovej stránke express.co.uk. Prepady a bitky sú v rakúskej historickej metropole čoraz bežnejšie - na okoloidúcich útočia tieto bandy takmer každý deň. Významný viedenský violista Michael Buchmann je jednou z najnovších obetí potulujúcich sa bánd, ktoré tvoria prevažne prisťahovalci.

Kariéra hudobníka je v ohrození

Kariéra 48-ročného hudobníka vo svetovo uznávanom Viedenskom symfonickom orchestri je teraz ohrozená, pretože skupina dospievajúcich migrantov ho zbila a zlomila mu prostredník, keď ich upozornil, že na stanici metra nesmú fajčiť. Gangy sa spolčujú podľa etnickej príslušnosti, pričom jednotlivé skupiny si nárokujú na rôzne časti Viedne. Oblasť okolo Pratersternu, jednej z hlavných viedenských železničných staníc, majú teraz pod kontrolou Severoafričania a je pokladaná za najhoršiu časť v meste práve pre spomínanú zločinnosť. Napriek zvýšenému počtu policajtov v tejto oblasti sú trestné činy veľmi časté, napísal britský portál express.co.uk. Na opačnej strane mesta obsadili oblasť okolo Westbahnhof, teda Západnej železničnej stanice, Afganci, ktorí sa dostávajú do hlavných správ médií z tých najhorších dôvodov. Afganci a Čečenci sa zaplietajú do vážnych potýčok, vedú medzi sebou pouličné boje a bežne pri nich utrpia zranenia desiatky ľudí. Rakúska polícia sa už niekoľko rokov zo všetkých síl snaží zaistiť a udržať bezpečnosť na centrálnej stanici metra Karlsplatz, keďže v minulosti bola miestom drogových problémov a rakúskych kriminálnikov. Avšak už znova je to oblasť, ktorej sa obyvatelia radšej vyhýbajú. Rakúskych kriminálnikov vystriedali migranti, ktorí vedú medzi sebou bitky.

Migranti spôsobili nárast aj sexuálnych útokov

Nedávno gang na Karlsplatzi surovo zaútočil na známeho rakúskeho novinára a ten sa ešte stále zotavuje zo zlomeniny ramena, uviedol na webe britský denník Daily Express. Ďalší nedávny útok zažil 26-ročný muž z Linzu, mesta medzi Salzburgom a Viedňou. Bol vtiahnutý do bitky s dvoma chlapcami-migrantmi a vyzval na ich pästný súboj "muž proti mužovi". Obaja chlapci rýchlo zorganizovali posily a 13 členovia gangu Rakúšana zbili a ukradli mu aj cennosti. Trestné činy spáchané migrantmi v Rakúsku prudko stúpli za posledný rok, keď ich do krajiny prišlo viac. Vlani bolo podaných celkovo 22-tisíc trestných oznámení na migrantov, čo je nárast oproti 14-tisícok trestných oznámení v roku 2015, informovalo rakúske ministerstvo vnútra. Sexuálne útoky spáchané žiadateľmi o azyl sa stali v Rakúsku takisto vážnym problémom - za posledný rok, od vypuknutia migračnej krízy, nastal 133-percentný nárast sexuálnych útokov migrantov, uviedol portál denníka Daily Express. K takýmto útokom dochádza najviac na miestach ako plavárne a iné verejné priestory, dodal Daily Express.
Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.

Nariadenia amerického prezidenta Donalda Trumpa zakazovali občanom siedmych krajín s väčšinovým moslimským obyvateľstvom vstup do krajiny.WASHINGTON 29. januára (WebNoviny.sk) - Cudzincom s trvalým pobytom v Spojených štátoch, ktorým na základe imigračného nariadenia prezidenta Donalda Trumpa hrozil zákaz návratu do USA, umožnili vstup do krajiny. Novinárov o tom v sobotu neskoro večer informoval nemenovaný predstaviteľ amerického ministerstva pre vnútornú bezpečnosť.

Odporúčame: Irán odpovedá Trumpovi, Američanom zakáže vstup do krajiny USA pod paľbou kritiky: Obmedzenie moslimov poškodí i Európe Trump pozastavil prijímanie utečencov, Zeman jeho krok víta

Držitelia zelených kariet dostali špeciálne povolenia

Trumpovo nariadenie z piatka 27. januára, ktoré malo platiť 90 dní, zakazovalo občanom siedmich krajín s väčšinovým moslimským obyvateľstvom vstúpiť do USA. To znamenalo, že dokonca aj ľuďom so "zelenou kartou" oprávňujúcou na trvalý pobyt v USA či s inými vízami hrozilo, že ich nepustia naspäť do Spojených štátov. Avšak predstaviteľ ministerstva uviedol, že všetci držitelia zelenej karty zo siedmich krajín, ktorí sa v sobotu snažili vstúpiť na územie USA, dostali nakoniec zvláštne povolenie. K spomínaným siedmim krajinám patria Irak, Sýria, Irán, Sudán, Líbya, Somálsko a Jemen. Podľa tlačovej agentúry AP nie je jasné, či povolenie na vstup dostali aj iní držitelia zelených kariet. Podľa predstaviteľa sa prípady posudzujú jednotlivo.

Trumpov zákaz má obmedzenia

Mimoriadne dočasné pozastavenie zákazu vstupu na územie USA pozastavila americká federálna sudkyňa v New Yorku aj pre tých ľudí, ktorí sa už nachádzajú v USA s platnými vízami. Títo ľudia môžu zostať. Úrady teda nemôžu deportovať ľudí pochádzajúcich z krajín, ktorých sa týkal Trumpov zákaz vstupu. Informovali o tom v nedeľu miestne médiá vrátane spravodajskej stanice CNN. Nariadenie vydala sudkyňa Ann Donnellyová v sobotu večer po tom, čo právnici Americkej únie pre občianske slobody (ACLU) podali na súde žalobu v mene dvoch irackých mužov, ktorých zadržali na letisku Johna F. Kennedyho v New Yorku, ako aj v mene ďalších ľudí zo siedmich prevažne moslimských krajín, ktorých zadržali na letiskách po celej krajine od začiatku platnosti Trumpovho zákazu. Davy protestujúcich pred budovou súdu v newyorskej štvrti Brooklyn prijali verdikt sudkyne s nadšením. Verdikt platí v celých USA. Nariadenie súdu zakazuje príslušníkom americkej pohraničnej stráže vykázať z USA takú osobu, ktorá pricestuje do Spojených štátov s platnými vízami z Iraku, Sýrie, Iránu, Sudánu, Líbye, Somálska a Jemenu. Verdikt sa týka takisto osôb so schválenou žiadosťou o štatút utečenca.
Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.

Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu bude cez projekt financovať voliteľné predmety, vďaka ktorým sa študenti budú môcť špecializovať na kľúčové oblasti práce s eurofondmi.BRATISLAVA 29. januára (WebNoviny.sk) - Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho vyzýva vysoké školy k partnerstvu. Štartuje pritom projekt, ktorý vytvára pre vysoké školy nové možnosti financovania voliteľných predmetov. Vysoké školy môžu v rámci výzvy získať 300-tisíc eur. O partnerstvo sa v tomto prípade môžu uchádzať všetky verejné a štátne vysoké školy. Žiadosti môžu podávať do konca februára. Agentúru SITA o tom informoval komunikačný odbor Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Cez projekt budú financovať voliteľné predmety, vďaka ktorým sa študenti budú môcť odborne a tematicky špecializovať na kľúčové oblasti práce s eurofondmi. Predložené návrhy bude posudzovať odborná komisia, ktorú zriadi Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Vysoké školy musia spĺňať viaceré kritériá. Komisia bude hodnotiť napríklad skúsenosti predkladateľov s výučbou príbuzných študijných programov, odbornú kapacitu či kvalitu predloženej metodiky voliteľného predmetu, vrátane uvedenia mena garanta s odbornou spôsobilosťou. Školy môžu žiadosti o partnerstvo posielať v elektronickej forme na e-mailovú adresu Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. najneskôr do 28. februára.
Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.

Otázka utečencov vnáša napätie do vzťahov Berlína s ďalšími členmi Európskej únie už od začiatku veľkého prílevu migrantov v roku 2015.BERLÍN 28. januára (WebNoviny.sk) - Nemecká kancelárka Angela Merkelová vníma skepticky nádeje na to, že sa v Európskej únii v krátkodobom horizonte podarí nájsť riešenie problému spravodlivého rozdelenia migračnej záťaže. Táto otázka vnáša napätie do vzťahov Berlína s ďalšími členmi EÚ už od začiatku veľkého prílevu migrantov v roku 2015. "Nešírila by som prílišný optimizmus," povedala Merkelová vo svojom v sobotu zverejnenom týždennom internetovom príhovore v súvislosti s vyhliadkami na prelom na summite lídrov členských štátov EÚ, ktorý sa bude konať budúci piatok (3.2.) na Malte. "Ale musíme trvať na tom, aby každý prevzal trocha solidárnosti pri rozdelení (migrantov)," zdôraznila kancelárka s tým, že by to mohlo zahŕňať prispievanie k zaisťovaniu bezpečnosti hraníc a rozvojovej pomoci. "Ako to presne bude vyzerať, to nemôžem momentálne ešte povedať. Táto záležitosť ešte nie je vyriešená." Merkelová dodala, že "samozrejme chceme zastaviť nelegálnu migráciu", čo je aj v záujme utečencov, pretože vlani sa ich viac než 4000 utopilo v Stredozemnom mori, prevažne na ceste z Líbye do Talianska.
Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.

Obmedzenia zamerané proti cestovaniu moslimov do Ameriky... sú otvorenou urážkou moslimského sveta a obzvlášť Iránu a podľa iránskeho rezortu diplomacie budú známe ako veľký dar extrémistom.TEHERÁN 28. januára (WebNoviny.sk) - Irán nebude povoľovať Američanom vstup do krajiny v reakcii na zákaz vydávania amerických víz občanom Iránu a šiestich ďalších prevažne moslimských štátov, ktorý v piatok oznámila vláda nového prezidenta USA Donalda Trumpa. Oznámilo to v sobotu iránske ministerstvo zahraničných vecí. "Hoci Irán rešpektuje Američanov a rozlišuje medzi nimi a nepriateľskou politikou vlády USA, bude uplatňovať zásadu vzájomnosti, pokým nebudú urážlivé obmedzenia USA voči iránskym občanom zrušené," píše sa vo vyhlásení iránskeho rezortu diplomacie.

Odporúčame: USA pod paľbou kritiky: Obmedzenie moslimov poškodí i Európe Trump pozastavil prijímanie utečencov, Zeman jeho krok víta "Obmedzenia zamerané proti cestovaniu moslimov do Ameriky... sú otvorenou urážkou moslimského sveta a obzvlášť Iránu a budú známe ako veľký dar extrémistom," dodáva vyhlásenie, ktoré priniesli štátne médiá. Trumpovo nariadenie o zákaze vydávania víz fakticky znemožní príbuzným a priateľom odhadovaného milióna amerických Iráncov, aby ich navštívili v Spojených štátoch, pripomína agentúra Reuters. Iránsky prezident Hasan Rúhání predtým uviedol, že časy rozdeľovania ľudí múrmi sú definitívne preč, a kritizoval kroky k rušeniu svetových obchodných dohôd bez toho, aby konkrétne menoval Trumpa. "Zabudli, že Berlínsky múr pred rokmi padol," povedal Rúhání v prejave odvysielanom v štátnej televízii. Podľa iránskeho prezidenta "žijeme v časoch globalizácie... ktorá urobila zo všetkých národov susedov". K lepšiemu porozumeniu iných kultúr, a tým aj k väčšej tolerancii, prispieva obzvlášť cestovný ruch.
Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.

Európa by mala zostať verná svojim zásadám, brániť svoje záujmy a neustupovať v rokovaniach s novým prezidentom USA Donaldom Trumpom, myslí si francúzsky prezident Francois Hollande.LISABON 28. januára (WebNoviny.sk) - Francúzsky prezident Francois Hollande vyzval v sobotu Európsku úniu, aby vytvorila jednotný front proti populistickým hnutiam, ktoré sú podľa neho povzbudzované terajším politickým vývojom v Spojených štátoch. Podľa jeho slov, ktoré odzneli na neformálnom summite južných členských štátov EÚ v portugalskom Lisabone, by mala Európa zostať verná svojim zásadám, brániť svoje záujmy a neustupovať v rokovaniach s novým prezidentom USA Donaldom Trumpom.

Problém vidí v populizme

"Európa stojí pred okamihom pravdy," upozornil Hollande. "Problémom je populizmus. To, čo počúvame z USA, podnecuje k populizmu či dokonca extrémizmu. Hovoria, že Európa by nemala prijímať imigrantov, nemala by zostávať pokope a nemala by veriť na klimatickú zmenu." Podľa Hollanda by mala Európa "zostať verná sama sebe" a riadiť sa vlastnými "hodnotami, zásadami a záujmami". Francúzsky prezident tiež nabáda k debate s USA: "Pokým sa prezident USA vyjadruje o Európe, keď hovorí o brexite ako modeli pre iné krajiny, keď hovorí o klimatickej zmene... že nie je o nej presvedčený, mali by sme reagovať."

Lídri krajín veria stále v jednotu

Odozva zo strany EÚ je podľa Hollanda na mieste aj vtedy, ak Trump "prijíma protekcionistické opatrenia, destabilizuje ekonomiky iných krajín, nielen európskych" alebo "odmieta príchod utečencov, zatiaľ čo Európa si splnila svoju povinnosť". Lídri Francúzska, Talianska, Španielska, Grécka, Portugalska, Malty a Cypru na sobotňajšom stretnutí potvrdili svoju oddanosť EÚ v období po rozhodnutí Británie ukončiť svoje členstvo. "Domnievame sa, že vo svete čeliacom rastúcej neistote a nestabilite budeme silnejší, ak budeme konať spoločne," uviedli vo svojom vyhlásení. Vyjadrili tiež nádej, že Británia zostane "blízkym partnerom" EÚ.
Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.

Americký prezident Donald Trump vydal nariadenie, na základe ktorého sa počas najbližších troch mesiacov nebudú vydávať americké víza občanom siedmich moslimských krajín.BRUSEL 28. januára (WebNoviny.sk) - Luxemburský minister zahraničných vecí Jean Asselborn dnes ostro kritizoval nariadenie nového prezidenta USA Donalda Trumpa, ktoré zakazuje počas najbližších troch mesiacov vydávať americké víza občanom siedmich moslimských krajín.

Odporúčame: Trump pozastavil prijímanie utečencov, Zeman jeho krok víta Podľa vyjadrenia Asselborna pre nemecký denník Tagesspiegel šéf Bieleho domu týmto spôsobom "rozčlenil moslimský svet na dobrý a zlý". Dodal, že takéto rozhodnutie "je zlé aj pre Európu, pretože v moslimskom svete posilní nedôveru a nenávisť voči Západu". Trump krátko po prevzatí prezidentskej funkcie začal plniť predvolebné sľuby ohľadne imigračnej politiky USA. Na základe jeho piatkového výkonného nariadenia nebudú smieť najmenej 90 dní cestovať do USA občania krajín, ktoré sú spájané s "radikálnymi islamskými teroristami". Podľa ministerstva zahraničných vecí USA sa tento zákaz vzťahuje na Irak, Irán, Jemen, Líbyu, Somálsko, Sudán a Sýriu. Trump zároveň pozastavil na štyri mesiace americký program prijímania utečencov.
Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.

Britská premiérka Theresa Mayová čelila pred návštevou Ankary doma tlaku, aby odsúdila obmedzovanie občianskych slobôd v Turecku, a tak predsedníčka vlády vo vyjadrení po schôdzke s Erdoganom vyzvala Turecko, aby zachovalo demokraciu a dodržiavalo ľudské práva.ANKARA 28. januára (WebNoviny.sk) - Britská premiérka Theresa Mayová a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa v sobotu na stretnutí v Ankare zhodli na želaní zintenzívniť obchodné vzťahy medzi oboma krajinami. Podľa Mayovej hovorili tiež o spoločnej bezpečnostnej politike, Sýrii, boji proti teroristickej skupine Islamský štát (IS) a rokovaniach zameraných na opätovné zjednotenie Cypru. Turecko a Británia počas sobotňajšej návštevy Mayovej podpísali dohodu o spoločnom vývoji vojenských lietadiel za 100 miliónov libier. Mayová to označila za začiatok hlbších obchodných vzťahov, aké bude Británia budovať s ďalšími krajinami po odchode z EÚ. Erdogan uviedol, že objem bilaterálneho obchodu chce zvýšiť zo súčasných 15,6 na 20 miliárd dolárov.

Premiérka pod tlakom

Mayová čelila pred návštevou Ankary doma tlaku, aby odsúdila obmedzovanie občianskych slobôd v Turecku po vlaňajšom neúspešnom pokuse o prevrat. Predsedníčka vlády vo vyjadrení po schôdzke s Erdoganom vyzvala Turecko, aby zachovalo demokraciu a dodržiavalo ľudské práva. "Som hrdá, že Spojené kráľovstvo stálo s vami 15. júla minulého roka pri obrane vašej demokracie," uviedla Mayová pred novinármi. "A teraz je dôležité, aby Turecko udržalo túto demokraciu zachovávaním právnych princípov a dodržiavaním svojich medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv, ako to jeho vláda prisľúbila," dodala.

Ankara kritizuje USA

Turecké orgány zadržali desaťtisíce ľudí podozrivých zo spojenia s hnutím moslimského duchovného Fethullaha Gülena, ktorý žije v exile v USA a ktorého turecká vláda obviňuje z organizácie pokusu o prevrat. Viac než 100-tisíc štátnych zamestnancov tiež prišlo o prácu. Rozsiahle zákroky rozšírili aj na iných oponentov vlády. Vo väzbe je vyše sto novinárov i lídri prokurdskej parlamentnej strany. Erdogan v sobotňajšom krátkom vyjadrení po stretnutí s Mayovou uviedol, že Turecko sa pri boji proti IS v susednej Sýrii usiluje o "inú koncepciu" spolupráce so spojencami vrátane Británie. Ankara už kritizovala podľa svojho názoru nedostatočnú podporu Spojenými štátmi vedenej koalície proti IS pri tureckej ofenzíve s cieľom oslobodiť kľúčové severosýrske mesto od extrémistov.
Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.

Robert Fico tiež povedal, že označiť niekoho napriamo za fašistu nie je jeho štýl.BRATISLAVA 28. januára (WebNoviny.sk) - V slovenskej politike sú prvky fašizmu. Ústavní činitelia sa často vyjadrujú proti židovským spoluobčanom, sú tu vyjadrenia, ktoré evidentne preukazujú, že tolerancia zo strany Slovenska voči veciam, ktoré sú v príkrom rozpore s hodnotovou výbavou Slovenskej republiky, bude obrovskou chybou. Povedal v sobotu v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD).

Odporúčame: Fico prehovoril o nastupujúcej generácii v strane Smer-SD Podiel na náraste extrémizmu majú všetci Okrem nárastu extrémizmu na Slovensku a vládnym opatreniam proti nemu sa v relácii tiež diskutovalo na aktuálne témy ako ceny energií, nástup nového amerického prezidenta a s tým spojené očakávania smerom k Európskej únii (EÚ), armáda, výdavky na obranu a situácia v Ozbrojených silách SR. Fico zároveň dodal, že označiť niekoho napriamo za fašistu nie je jeho štýl. "Na druhej strane ale chcem povedať, že keď niečo chodí ako kačica, kváka ako kačica, vyzerá ako kačica, tak je to kačica. Ak si vezmeme všetky prvky, ktoré dnes vnímame pri tomto politickom zoskupení, môžeme hovoriť o tom, že tu máme reálne prvky fašizmu v slovenskej politike a proti tomuto sa chcem principiálne postaviť. Chcem sa tiež postaviť aj proti tomu, že s takýmito ľuďmi bez problémov rokujú členovia opozície, predovšetkým strana Sloboda a Solidarita (SaS), ktorá hovorí, že sú tu nejaké body v ekonomike, ktoré ich spájajú, nuž aj Hitler mal dobrý ekonomický program a dobre vieme, ako to dopadlo," povedal Fico. Najlepšou odpoveďou na otázky kladené k téme nárastu extrémizmu na Slovensku je však podľa neho to, aby sa povedali štandardné politické strany na Slovensku, ktoré budú tvrdiť, že Slovenské národné povstanie je niečo, od čoho sa musí odvíjať slovenská štátnosť, moderná história krajiny, niečo, na čom má byť založená táto krajina, teda na silných antifašistických tradíciách. "Nie je možné, aby v obciach Ostrý Grúň alebo Kľak, ktoré boli vyvraždené, mala Kotlebova strana Ľudová strana Naše Slovensko 17 percent," dodal Fico. Podľa neho však podiel na náraste extrémizmu na Slovensku majú všetci, od médií, mimovládnych organizácií, cez školstvo až po rodičov. Zahraniční majitelia si robia, čo chcú Premiér sa v diskusii vyjadril aj k téme cien energií a vyšších zálohových faktúr najmä na strednom Slovensku, ktorá rezonovala Slovenskom tento týždeň. "Problém energetického sektoru na Slovensku je to, že ho pán Dzurinda sprivatizoval. Slovenský plynárenský priemysel je plne v rukách zahraničných majiteľov. Distribučné spoločnosti boli taktiež sprivatizované. Robia si teda v tých firmách, čo chcú," uviedol Fico. Komodita, pokiaľ ide o plyn a elektrickú energiu, však podľa premiéra nestúpa. "Preto som bol presvedčený o tom, že nebol dôvod na to, aby sa v ktorejkoľvek časti Slovenska poslali vyššie faktúry. A v tomto duchu som bral aj na vedomie, že rok 2017 bude rokom stability, pretože ceny určuje regulačný úrad, ceny neurčuje vláda," zdôraznil premiér. Vysvetlením zo strany regulačného úradu, prečo niektoré obce na Slovensku dostali výrazne vyššie zálohové faktúry ako v roku 2016, je podľa Fica využitie situácie s takzvanými ističmi, kde majú premrštené kapacity odberatelia elektrickej energie. "Následne sme predsedovi regulačného úradu oznámili, aby toto rozhodnutie opravil. Vláda musí byť v týchto situáciách vždy záchrannou brzdou. Lebo sa môže stať, že nejaký nezávislý úrad prijme rozhodnutie, ktoré je odtrhnuté od reality," uviedol Fico. Premiér tiež pripomenul k téme odchodu Veľkej Británie z Európskej únie (EÚ), že všetko bude záležať od európskych lídrov, ako sa budú správať a ako sa postavia k vnútropolitickej agende.
Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.

Srbsko, ktoré vedie prístupové rozhovory s EÚ, sa v roku 2005 zaviazalo, že vo vojenskej oblasti zostane neutrálne.BELEHRAD 28. januára (WebNoviny.sk) - Bielorusko daruje Srbsku dva modernizované ruské protilietadlové systémy BUK vo verzii MB a osem stíhačiek typu MiG-29. Oznámil to srbský minister Zoran Djordjevič po návrate z Minska, informoval v piatok srbský denník Politika. Srbskú delegáciu viedol premiér Aleksandar Vučič. Podľa Djordjeviča bude musieť Belehrad zaplatiť iba náklady na modernizáciu spomínanej vojenskej techniky, ktoré však šéf rezortu obrany odmietol zverejniť. Už vlani v decembri Vučič oznámil, že Rusko ako prejav podpory daruje Srbsku šesť stíhačiek typu MiG-29. Aj v tomto prípade malo Srbsko zaplatiť iba za ich modernizáciu vyčíslenú na 180-230 miliónov eur. Migy by mali doraziť do Srbska v priebehu troch mesiacov. Okrem toho Rusko chcelo darovať Srbsku 30 tankov T72S a 30 prieskumných obrnených vozidiel BRDM-2. Témou diskusie bolo aj poskytnutie protilietadlových systémov BUK M2 a Tunguska v roku 2018, konštatoval vtedy Vučič. Srbsko, ktoré vedie prístupové rozhovory s EÚ, sa v roku 2005 zaviazalo, že vo vojenskej oblasti zostane neutrálne. Belehrad sa tiež nepripojil k sankciám uvaleným EÚ na Rusko.
Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.